pobrežné more (pobrežné vody, teritoriálne vody, výsostné vody)

popisuje Dohovor OSN o morskom o práve v nasledovných článkoch:

Článok 2 - Právny štatút pobrežného mora, vzdušného priestoru nad pobrežným morom a jeho dna a podložia:
1. Zvrchovanosť pobrežného štátu sa rozširuje za jeho pevninské územie a vnútorné vody a v prípade súostrovného štátu na priľahlé morské pásmo nazývané pobrežným morom.
2. Táto zvrchovanosť sa rozširuje na vzdušný priestor nad pobrežným morom, ako aj na jeho morské dno a podložie.
3. Zvrchovanosť nad pobrežným morom je vykonávaná v súlade s týmto Dohovorom a inými pravidlami medzinárodného práva.

Článok 3 - Šírka pobrežného mora:
Každý štát má právo si určiť šírku svojho pobrežného mora až po hranicu nepresahujúcu 12 námorných míľ, ktorá sa meria od základných línií stanovených v súlade s týmto dohovorom.

Článok 4 - Vonkajšie hranice pobrežného mora:
Vonkajšiu hranicu pobrežného mora tvorí línia, ktorej každý bod leží od najbližšieho bodu základnej línie vo vzdialenosti rovnajúcej sa šírke pobrežného mora.

Článok 5 - Obvyklá základná línia:
Ak nie je stanovené inak v tomto dohovore, je obvyklou základnou líniou pre meranie šírky pobrežného mora čiara najväčšieho odlivu pozdĺž pobrežia, ako je zakreslená v námorných mapách veľkej mierky, ktoré sú úradne uznané pobrežným štátom.

Ako pobrežné more alebo pobrežné vody (iné názvy: teritoriálne vody, výsostné vody) sa v morskom práve označuje pásmo morských vôd, ktoré prilieha k pevninskému územiu a vnútorným vodám pobrežného štátu, v prípade súostrovného štátu k jeho súostrovným vodám.

Šírka pobrežného mora môže byť maximálne 12 námorných míľ (22,224 km), merané od základnej línie, za ktorú je považovaná hranica najvzdialenejšieho odlivu, vyznačená na úradných mapách daného štátu. O šírke ale existujú spory a niektoré štáty uplatňujú aj väčšiu šírku pobrežných vôd, až 200 námorných míľ. Na výsostné vody nadväzuje priľahlá zóna a výlučná ekonomická zóna.

V pásme pobrežného mora disponujú pobrežné štáty rozsiahlou suverenitou na úrovni medzinárodného práva. Až na jednu výnimku sú ich kompetencie zhodné s výkonom zvrchovanosti na pevnine. Touto výnimkou je povinnosť umožniť pokojne a bez poplatkov preplávať pobrežným morom všetkým subjektom medzinárodného práva. Pobrežný štát môže v záujme bezpečnej plavby a ochrany životného prostredia prijať osobitné právne predpisy a v pobrežnom mori stanoviť plavebné koridory.

Právny status pobrežných vôd zakotvuje Dohovor OSN o morskom práve z 10. decembra 1982 uzavretý v Montego Bay na Jamajke. Predtým bol daný Dohovorom o pobrežných vodách a pásme priľahlom z roku 1958.