je, ak nastáva: a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody; spravidla je to stav, keď: 1. sa voda vylieva z koryta vodného toku a dosahuje pätu hrádze pri ohrádzovanom vodnom toku; päta hrádze je prienik líca hrádze s terénom a tiež časť hrádze pri tomto prieniku, 2. hladina vody stúpa a je predpoklad dosiahnutia brehovej čiary koryta neohradzovaného vodného toku, b) na začiatku topenia snehu pri predpoklade zväčšovania odtoku podľa meteorologických predpovedí a hydrologických predpovedí, c) pri výskyte vnútorných vôd, ak je hladina vody v priľahlých vodných tokoch vyššia ako hladina vnútorných vôd.

sa vyhlasuje: a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody; na neohrádzovanom vodnom toku, ak hladina vody v koryte vodného toku dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu, b) počas topenia snehu, ak podľa informácie poskytnutej predpovednou povodňovou službou možno očakávať rýchle stúpanie hladín vodných tokov, c) vtedy, keď vodou unášané predmety vytvárajú v koryte vodného toku, na moste alebo na priepuste bariéru, pričom hrozí zatarasenie prietokového profilu a vyliatie vody z koryta vodného toku, d) pri chode ľadov na vyššie položených úsekoch vodných tokov v povodí, keď sa predpokladá vznik ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy a hrozba vyliatia vody z koryta vodného toku, e) pri tvorbe vnútrovodného ľadu a zamŕzaní vody v účinnom prietokovom profile, keď sa predpokladá vyliatie vody z koryta; účinný prietokový profil je časť prietokového profilu, v ktorom prúdi voda v smere odtoku, f) pri výskyte vnútorných vôd, ak sa prečerpávaním vody dodrží maximálna hladina vnútorných vôd stanovená v manipulačnom poriadku vodnej stavby.

sa vyhlasuje: a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne, b) na neohrádzovanom vodnom toku pri prietoku presahujúcom kapacitu koryta vodného toku, ak voda zaplavuje priľahlé územie a môže spôsobiť povodňové škody, c) na ohrádzovanom vodnom toku pri nižšom stave, ako je vodný stav určený pre III. stupeň povodňovej aktivity, ak II. stupeň povodňovej aktivity trvá dlhší čas alebo ak začne premokať hrádza, prípadne nastanú iné závažné okolnosti, ktoré môžu spôsobiť povodňové škody, d) vtedy, keď vodou unášané predmety vytvorili v koryte vodného toku, na moste alebo priepuste bariéru a voda sa vylieva z koryta vodného toku a môže spôsobiť povodňové škody, e) pri chode ľadov po vodnom toku alebo vo vodnej nádrži, ak je priame nebezpečenstvo vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo ak sa zátarasa alebo zápcha už začala tvoriť a voda sa vylieva z koryta vodného toku a môže spôsobiť povodňové škody, f) pri výskyte vnútorných vôd, ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej nepretržitej prevádzke voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným poriadkom vodnej stavby, g) pri prívalových dažďoch extrémnej intenzity, h) pri záplave územia vodou z koryta vodného toku pod vodnou stavbou, ktorú spôsobila porucha alebo havária objektov alebo zariadení vodnej stavby.

je bilancia, ktorú tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.

je dokument vodného plánovania na ochranu a zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a vodných ekosystémov, na trvalo udržateľné a hospodárne využívanie vôd, na zlepšenie vodných pomerov, na zabezpečenie územného systému ekologickej stability a na ochranu pred škodlivými účinkami vôd.

je husto osídlená zóna vymedzená na účely hodnotenia kvality ovzdušia, v ktorej žije viac ako 250 000 obyvateľov, alebo územie s menším počtom obyvateľov, ale s vysokou hustotou osídlenia tak, ako to ustanovuje a vymedzuje vykonávací predpis.

je územie, v ktorom je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z neho odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a vypúšťania.

je zariadenie, ktoré slúži na čerpanie, dopravu, akumuláciu, balneologické alebo iné využitie vody z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja.

sú všetky podzemné, povrchové a zrážkové vody, ktoré vnikli do hlbinných alebo povrchových banských priestorov bez ohľadu na to, či sa tak stalo priesakom alebo gravitáciou z nadložia, podložia alebo boku alebo jednoduchým vtekaním zrážkovej vody, a to až do ich spojenia s inými stálymi povrchovými alebo podzemnými vodami.

sú povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis (podľa § 40 zákona č. 44/1988 Zb.) neustanovuje inak.

je akýkoľvek prostriedok vrátane fyzických krokov alebo krokov súvisiacich s daným procesom alebo podmienok použitia, ktorý znižuje riziko infekcie u ľudí alebo tomuto riziku zabraňuje tým, že zabraňuje kontaktu regenerovanej vody s produktami na konzumáciu a priamo vystavenými osobami, alebo iný prostriedok, ktorý napríklad znižuje koncentráciu mikroorganizmov v regenerovanej vode alebo zabraňuje ich prežitiu v produktoch na konzumáciu.

je miesto, na ktorom prevádzkovateľ zariadenia na regeneráciu vody odovzdáva regenerovanú vodu nasledujúcemu účastníkovi reťazca;

sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody.

je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia. Brehová čiara umelého koryta je určená v dokumentácii stavebných úprav.

je vyjadrením miery ovplyvnenia kvality vôd znečisťujúcimi látkami. Na účely hodnotenia chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd sa používajú tieto kritériá: a) normy kvality podzemných vôd podľa prílohy č.1a, b) prahové hodnoty ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. j) (zákona č. 364/2004 Z. z.).

je vymedzené významné územie prirodzenej akumulácie povrchových vôd a podzemných vôd, na ktorom sa prirodzeným spôsobom tvoria a obnovujú zásoby povrchových vôd a podzemných vôd. Chránenými vodohospodárskymi oblasťami sú územia: a) Žitného ostrova, b) Strážovských vrchov, c) Beskýd a Javorníkov, d) Veľkej Fatry, e) Nízkych Tatier (západná časť a východná časť), f) Horného povodia Ipľa, Rimavice a Slatiny, g) Muránskej planiny, h) Horného povodia rieky Hnilec, i) Slovenského krasu (Plešivská planina a Horný vrch), j) Vihorlatu.

sú vodné útvary povrchových vôd, a) v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín podľa § 2 písm. ag) (zákona č. 364/2004 Z. z.) k nežiaducemu stavu kvality vôd, b) ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje, c) ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd.

je chemický stav útvaru podzemných vôd určený podľa kritérií ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. i) (zákona č. 364/2004 Z. z.).

je stav výrazne zmeneného vodného útvaru alebo umelého vodného útvaru určený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. g) (zákona č. 364/2004 Z. z.).

je stav útvaru povrchových vôd ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f) (zákona č. 364/2004 Z. z.). Dobrým chemickým stavom povrchových vôd je chemický stav útvaru povrchových vôd, v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú environmentálne normy kvality ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f) (zákona č. 364/2004 Z. z.).

je stav útvaru podzemných vôd, ak je jeho kvantitatívny stav a chemický stav klasifikovaný aspoň ako dobrý.

je stav útvaru povrchových vôd, ak je jeho ekologický stav a chemický stav aspoň dobrý.

Dodávateľom pitnej vody je a) prevádzkovateľ verejného vodovodu, b) fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá dodáva pitnú vodu alebo používa pitnú vodu v rámci podnikateľskej činnosti, alebo ktorá dodáva pitnú vodu alebo používa pitnú vodu vo verejnom záujme a využíva vodárenské zdroje povolené na osobitné užívanie vôd a nie je odberateľom pitnej vody z verejného vodovodu; za dodávateľa pitnej vody sa nepovažuje prevádzkovateľ potravinárskeho podniku c) každá osoba, ktorá pitnú vodu od dodávateľa podľa písmena a) alebo písmena b) dodáva alebo používa pitnú vodu v rámci podnikateľskej činnosti alebo vo verejnom záujme.

znamená potrubia, armatúry a zariadenia nainštalované medzi kohútikmi, ktoré bežne slúžia pre ľudskú spotrebu a distribučnú sieť, ale iba ak za ne nie je zodpovedný dodávateľ vody z titulu svojej funkcie dodávateľa vody podľa platného vnútroštátneho právneho predpisu.

je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú viazané na povrchové vody. Ekologický stav je definovaný biologickými prvkami kvality, prvkami podporujúcimi biologické prvky kvality, ktorými sú hydromorfologické prvky kvality, chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality a špecifické znečisťujúce látky.

je množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemická spotreba kyslíka za päť dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná znečisteniu 60 g BSK5 produkovanému jedným obyvateľom za deň.

je koncentrácia konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, v sedimentoch alebo v živých organizmoch, ktorú nemožno v záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia prekročiť.

znamenajú ciele stanovené v článku 4 smernice EP a Rady 2000/60/ES.

je vykonanie opatrení na a) zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015, c) zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.

je vykonanie opatrenia na: a) zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015, c) ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, d) postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.

je prechodová oblasť ústia rieky medzi sladkými a pobrežnými vodami.

je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok zvýšený rast cyanobaktérií, rias a vyšších vodných rastlín, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu ekologickej stability, k zníženiu biodiverzity a kvality vody.

je základnou evidenciou o stave vôd, o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb pri nakladaní s vodami a ich ochrane. Evidujú sa v nej rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy a ich zmeny, údaje o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd a ďalšie údaje potrebné na výkon štátnej vodnej správy. Evidencia o vodách sa člení na evidenciu a) vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd, b) množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou, c) práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy, d) chránených území a ostatných území chránených podľa tohto zákona.

je podzemná voda (podľa § 3 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z) s minimálnou teplotou v mieste výveru 20 °C.

je podzemná vody slúžiaca ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia.

je osoba, ktorá sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje potrebné na výkon hlásnej povodňovej služby, varovania obyvateľstva a na riadenie a koordináciu vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

je osoba, ktorá prijíma a poskytuje informácie súvisiace s možným vznikom povodňovej situácie alebo so vznikom mimoriadnej udalosti, na základe ktorých sa s využitím informačného systému civilnej ochrany zabezpečí včasné varovanie obyvateľstva, vyrozumenie orgánov ochrany pred povodňami, orgánov štátnej správy, zložiek Hasičského a záchranného zboru a obcí na povodňou ohrozenom území.

je množstvo vyjadrené určitými špecifickými parametrami, napríklad množstvom, koncentráciou alebo úrovňou emisie, ktoré sa nesmú prekročiť počas jedného alebo viacerých časových období (ďalej len „limitná hodnota znečistenia“); limitnú hodnotu znečistenia možno určiť aj pre určité skupiny, druhy alebo kategórie látok najmä pre látky identifikované ako prioritné látky.

je hodnotenie dlhodobých zmien a krátkodobých zmien kvality vody, hodnotenie trendov v kvalite vody, hodnotenie kvality vody vo vzťahu k vplyvom pôsobiacim na kvalitu povrchových vôd a vo vzťahu k užívaniu vôd.

je pre účely smernice EP a Rady 2006/7/ES proces hodnotenia kvality vody určenej na kúpanie pomocou metódy hodnotenia, vymedzenej v prílohe II.

je hodnotenie hydrologického režimu povrchových vôd a hodnotenie jeho dlhodobých zmien a krátkodobých zmien a hodnotenie trendov.

je príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd od viac ako 50 osôb alebo ak priemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 odpadovej vody.

je zásobovanie najmenej 50 osôb alebo zásobovanie, ktorého priemerná denná produkcia je najmenej 10 m3 vody vypočítaná ako priemer za kalendárny rok.

je mechanická energia produkovaná pohybom masy vody v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte; hydroenergetický potenciál vodných tokov je ich súčasťou a je vo vlastníctve Slovenskej republiky.

je bilancia, ktorá porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.

je územie priľahlé k vodnému toku, ktoré je počas povodní zvyčajne zaplavované vodou vyliatou z koryta. Inundačné územie smerom od koryta vodného toku vymedzuje: a) záplavová čiara povodne vo vodnom toku, ktorá sa určuje: 1. výpočtom priebehu hladiny vody povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorej maximálny prietok odhadnutý ústavom sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov, 2. geodetickým meraním priebehu záplavovej čiary v čase kulminácie hladiny vody pri povodni, ktorej maximálny prietok ústav vyhodnotil ako prietok s dobou opakovania dlhšou ako priemerne raz za 50 rokov, b) líniová stavba, ktorej účelom alebo jedným z účelov je ochrana pred povodňami, ak zabezpečuje ochranu pred povodňami pre maximálny prietok, ktorý sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov.

je útvar stojatej vnútrozemskej vody.

sú domové studne, z ktorých sa podzemná voda čerpá ručne a pramenné záchytky s výdatnosťou prameňa menšou ako 10 l/min. a prenosné nádoby.

je prenosná nádoba. Jednoduchým vodným zariadením na zachytávanie zrážkových vôd sú záchytné priekopy a nádrže na zachytenie týchto vôd zo spevnených plôch.

je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa vypúšťajú odpadové vody obsahujúce prioritné nebezpečné látky, ak sa výrobná prevádzka alebo iné zariadenie uvedie do prevádzky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia.

je zmes vody a tuhých látok odstránených z rôznych druhov vôd prirodzenými alebo umelo iniciovanými procesmi.

je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete aj vodu z povrchového odtoku.

je komunálna odpadová voda obsahujúca rôzny podiel odpadových vôd z domácností, zariadení priemyslu, zo služieb, sociálnej vybavenosti a vody z povrchového odtoku, ako aj všetkých ostatných vôd vtekajúcich do verejnej kanalizácie.

je pre účely vyhlášky MZ SR č. 309/2012 Z. z. mikrobiologická kontaminácia uvedená v prílohe č. 1, ktorej príčiny možno jednoznačne určiť a pri ktorej sa za normálnych okolností nepredpokladá, že nepriaznivo ovplyvní kvalitu vody určenej na kúpanie na viac ako 72 hodín od začiatku zhoršenia kvality vody určenej na kúpanie, a pre ktorú Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ustanovil postup predvídania a riešenia podľa prílohy č. 2.

je hodnota ukazovateľa, pri ktorej je zabezpečený priaznivý stav povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, povrchovej vody určenej na závlahy, povrchovej vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a na odber povrchovej vody.

je vyjadrením miery ovplyvnenia útvaru podzemných vôd priamymi odbermi a nepriamymi odbermi podzemných vôd. Kritériá hodnotenia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd a klasifikácia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisov podľa § 81 ods. 1 písm. h) (zákona č. 364/2004 Z. z.).

je pre účely vyhlášky MZ SR č. 309/2012 Z. z. obdobie, počas ktorého možno očakávať veľký počet kúpajúcich sa a spravidla je určené od 15. júna do 15. septembra kalendárneho roka.

je systematický proces, ktorý pozostáva z: 1. analýzy rizík pri zásobovaní pitnou vodou, ktorá je procesom identifikujúcim pravdepodobnosť výskytu a závažnosť nežiaducich následkov nebezpečných udalostí, 2. vyhodnotenia rizík pri zásobovaní pitnou vodou, ktorým sa určuje miera rizík a vypracovanie opatrení na ich zmiernenie alebo odstránenie, a 3. riadenia rizík pri zásobovaní pitnou vodou, ktorým sa prijímajú, zavádzajú a kontrolujú opatrenia na zmiernenie alebo odstránenie neprijateľných rizík.

je súbor opatrení na súčinnosť prevádzkovania verejného vodovodu s prevádzkovaním zdroja povrchovej vody z vodárenských nádrží a vodárenských tokov.

je poriadok, ktorý upravuje postup vlastníka vodnej stavby pri osobitnom užívaní vôd a pri prevádzke vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby schvaľuje manipulačný poriadok a jeho zmeny.

je mapa vypracovaná v najvhodnejšej mierke pre každú geografickú oblasť, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorej možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt významného povodňového rizika. Mapa povodňového ohrozenia zobrazuje možnosti zaplavenia územia: a) povodňou s malou pravdepodobnosťou výskytu, ktorou je 1. povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 1 000 rokov alebo menej často, alebo 2. povodeň s výnimočne nebezpečným priebehom, b) povodňou so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov, c) povodňami s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktoré sa môžu opakovať priemerne raz za 10 rokov. Mapa povodňového ohrozenia orientačne zobrazuje: a) rozsah povodne znázornený záplavovou čiarou, ktorou je priesečnica hladiny vody záplavy s terénom, b) hĺbku vody alebo hladinu vody, c) rýchlosť prúdenia vodného toku alebo príslušný prietok vody, ak je to potrebné.

je mapa ktorá obsahuje údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkoch záplav spôsobených povodňami, ktoré sú zobrazené na mapách povodňového ohrozenia. Mapa povodňového rizika sa vyhotovuje v tej istej mierke, v akej je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia a obsahuje: a) záplavovú čiaru, ktorá ohraničuje povodňami potenciálne ohrozené územia, ktorá je zhodná so záplavovou čiarou zobrazenou na mape povodňového ohrozenia, b) údaj o odhadovanom počte povodňou potenciálne ohrozených obyvateľov, c) druhy hospodárskych činností na povodňou potenciálne ohrozenom území, d) lokality s priemyselnými činnosťami, ktoré môžu pri zaplavení spôsobiť havarijné znečistenie vody, e) polohu potenciálne ohrozených území pre odber vody na ľudskú spotrebu a na rekreačné činnosti, f) lokality s vodami vhodnými na kúpanie, g) informácie o ďalších významných zdrojoch potenciálneho znečistenia vody po ich zaplavení počas povodne, h) územia, ktoré tvoria národnú sústavu chránených území a európsku sústavu navrhovaných a vyhlásených chránených území (NATURA 2 000), ak sa nachádzajú v geografickej oblasti zobrazenej na mape povodňového ohrozenia, i) informácie, ktorých zobrazenie na mapách povodňového rizika považuje ministerstvo za užitočné a o ktorých informovalo správcu vodohospodársky významných vodných tokov najneskôr jeden rok pred termínmi dokončenia alebo prehodnotenia a aktualizácie máp povodňového rizika podľa odseku 3 (§ 7 zákona č. 7/2010 Z. z.).

sú materiály a výrobky používané na odber, úpravu, akumuláciu alebo distribúciu pitnej vody vyrobených z východiskových látok alebo zmesí a) východisková látka je látka, ktorá bola úmyselné pridaná pri výrobe organických materiálov alebo prímesí pre cementové materiály, b) zmes je chemická zmes kovových, smaltovaných, keramických alebo iných anorganických materiálov.

sú súbor činností, stavieb a zariadení zaisťujúcich zlepšenie prírodných podmienok využívania pôdy úpravou vodných pomerov v pôde.

sa vyhlasuje počas III. stupňa povodňovej aktivity, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou.

je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

je pre účely vyhlášky MZ SR č. 309/2012 Z. z. udalosť alebo kombinácia udalostí, ktoré majú nepriaznivý vplyv na kvalitu vody určenej na kúpanie na danom mieste a ktorých výskyt sa neočakáva v priemere častejšie ako raz za štyri roky.

je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb49a) alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.

je podzemná voda s originálnym pôvodom akumulovaná v prírodnom prostredí, vyvierajúca na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá sa odlišuje od inej podzemnej vody najmä: a) svojím pôvodom, b) obsahom stopových prvkov, c) obsahom a charakterom celkových rozpustených tuhých látok presahujúcich 1 000 mg.l-1 alebo obsahom rozpustených plynných látok presahujúcich 1 000 mg.l-1 oxidu uhličitého, alebo najmenej 1 mg.l-1 sulfánu, alebo d) minimálnou teplotou vody v mieste výveru 20 oC.

je pre účely vyhlášky MZ SR č. 309/2012 Z. z. miesto odberu vzoriek vody určenej na kúpanie, kde sa očakáva najväčší počet kúpajúcich sa alebo najväčšie znečistenie vzhľadom na profil vody určenej na kúpanie.

je systém, prostredníctvom ktorého sa vykonáva režimové sledovanie hydrogeologických, chemických, fyzikálnych, mikrobiologických a biologických ukazovateľov prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov, pozorovacích vrtov, pozorovacích objektov a meteorologických ukazovateľov príslušného územia (ďalej len „režimové sledovanie“) v rozsahu určenom v povolení využívať prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj (ďalej len „povolenie využívať zdroj“). Monitorovací systém prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov je samostatnou časťou monitorovacieho systému životného prostredia.

je najúčinnejší a najpokrokovejší stav rozvoja činností, technológií a spôsob ich prevádzkovania, ktorý preukazuje praktickú vhodnosť určitej techniky, najmä z hľadiska určovania emisných limitov sledujúcich predchádzanie vzniku emisií v prevádzke a iných podmienok integrovaného povolenia určených s cieľom prevencie, a ak to nie je možné, aspoň zníženie emisií a vplyvu na životné prostredie, pričom 1. technika je použitá technológia v prevádzke, spôsob, akým je prevádzka navrhnutá, postavená, udržiavaná, prevádzkovaná a akým je ukončená činnosť v nej, 2. dostupná technika je technika vyvinutá do takej miery, ktorá dovoľuje jej použitie v príslušnom priemyselnom odvetví za ekonomicky a technicky únosných podmienok, pričom sa berú do úvahy náklady a prínosy, bez ohľadu na to, kde sa uvedená technika používa alebo vyrába, pokiaľ je za primeraných podmienok dostupná prevádzkovateľovi, 3. najlepšia technika je najúčinnejšia technika na dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku.

je technika zodpovedajúca najúčinnejšiemu a progresívnemu stavu rozvoja činností, technológií a metód ich prevádzkovania, ktorá je ekonomicky a technicky dostupná a ktorá zabezpečuje vysoký stupeň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

je uvedené v osobitnom predpise.17)

je : a) odber povrchových vôd a podzemných vôd na rôzne účely jej použitia, b) odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných vôd, c) vzdúvanie, zadržiavanie, akumulácia, znižovanie hladiny povrchových vôd a podzemných vôd, d) vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd, e) využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov, f) používanie povrchových vôd a podzemných vôd na plavbu alebo plavenie dreva, na rekreáciu a vodné športy, na chov rýb a vodnej hydiny alebo iných živočíchov, g) vykonávanie iných činnosti, ktoré využívajú vlastnosti povrchových vôd a podzemných vôd, h) činnosť ovplyvňujúca vodné pomery, i) využívanie energetického potenciálu podzemných vôd, j) používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd pri ťažbe alebo úprave piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov, k) iná činnosť, ktorá má významný vplyv na stav vody.

je biologický, chemický, fyzikálny alebo rádiologický faktor, ktorý má potenciál spôsobiť poškodenie ľudí, zvierat, plodín alebo rastlín, inej suchozemskej bioty, vodnej bioty, pôdy alebo životného prostredia vo všeobecnosti;

je situácia charakterizovaná: a) možnosťou výskytu extrémnych zrážok, náhleho topenia snehu alebo rýchleho stúpania hladín vo vodných tokoch, b) dlhotrvajúcimi výdatnými atmosférickými zrážkami a následným zvýšeným odtokom vody, c) zvýšeným odtokom vody z topiaceho sa snehu, d) rýchlym stúpaním hladiny vody alebo prietoku vo vodnom toku, pri ktorom sa očakáva dosiahnutie stupňov povodňovej aktivity, e) vznikaním prekážky, ktorá obmedzuje plynulé prúdenie vody v koryte vodného toku, na moste, priepuste alebo na povodňou zaplavovanom území, f) nebezpečným chodom ľadov s potenciálnou možnosťou vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo g) poruchou alebo haváriou na vodnej stavbe alebo vodnej elektrárni na vodnom toku.

je: a) odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou, b) odber pred meradlom (§ 29 ods. 7) alebo odber po odstránení meradla, c) odber s používaním meradla, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odber nezaznamenáva alebo zaznamenáva odber menší, ako je skutočný, d) odber s používaním meradla, na ktorom bolo poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii, e) odber s použitím požiarneho obtoku na iné účely ako požiarne, f) odber bez súhlasu prevádzkovateľa.

je norma kvality životného prostredia vyjadrená ako obsah konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok alebo ako indikátor znečistenia v podzemných vodách, ktorá by nemala byť presiahnutá z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa budú vypúšťať odpadové vody obsahujúce prioritné nebezpečné látky a ktoré bude uvedené do prevádzky po jednom roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu (§ 81 ods. 1) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia; za nový priemyselný zdroj sa považuje aj jestvujúci priemyselný zdroj, v ktorom sa po týchto termínoch zvýšila spracovateľská kapacita prioritných nebezpečných látok o viac ako 20 %.

sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

sa určuje na ochranu celej vodnej plochy nádrže vrátane príbrežného ochranného pásma nad maximálnou hladinou vody v nádrži a na ochranu územia pozdĺž významných prítokov do nádrže v primeranej šírke a do primeranej vzdialenosti smerom proti prúdeniu vody v koryte.

sa určuje na ochranu územia pred negatívnym ovplyvnením alebo ohrozením vodárenského zdroja v jeho bezprostrednej blízkosti a na ochranu odberného zariadenia pred jeho poškodením. Na zabezpečenie ochrany vodárenského zdroja podzemných vôd v krasovo-puklinovom horninovom prostredí a puklinovom horninovom prostredí sa určí aj ochranné pásmo I. stupňa – oddelené v miestach, kde dochádza v infiltračnej oblasti k priamemu prestupu povrchových vôd ponorom alebo závrtom do horninového prostredia; týmto ochranným pásmom sa chráni miesto prestupu vody.

sa určuje na ochranu odberného zariadenia a na ochranu príbrežného územia pozdĺž vodného toku nad odberným zariadením.

sa určuje na ochranu množstva, kvality a zdravotnej bezchybnosti podzemných vôd v časti ich infiltračnej oblasti alebo v celej infiltračnej oblasti podzemných vôd.

sa určuje na základe odborného posúdenia a zhodnotenia hydrogeologických pomerov so zameraním najmä na prestup infiltrovaných vôd pôdnym pokryvom, horninovým prostredím prevzdušnenej zóny a zvodnenej zóny od miest infiltrácie až po vodárenský zdroj, vo vzťahu k potenciálnym zdrojom znečistenia a hospodárskym aktivitám, v časti infiltračnej oblasti alebo v celej infiltračnej oblasti vodárenského zdroja.

sa určuje na základe odborného posúdenia a zhodnotenia hydrogeologických pomerov vo vzťahu k potenciálnym zdrojom znečistenia a hospodárskym aktivitám v časti infiltračnej oblasti alebo v celej infiltračnej oblasti vodárenského zdroja.

sa určuje v hydrologickom povodí v nadväznosti na ochranné pásmo I. stupňa, najmä na ochranu vody pred mikrobiologickým znečistením a pred znečistením znečisťujúcimi látkami.

sa určuje pri odbere vody priamo z vodného toku alebo pri odbere vody z vodárenskej nádrže spôsobom príbrežných pásov vytvorených okolo vodných tokov alebo plošným spôsobom.

sa určuje, len ak ide o ochranu vôd, najmä ochranu pred znečistením nebezpečnými látkami, a ak infiltračná oblasť podzemných vôd alebo hydrologické povodie povrchových vôd nie je zahrnuté v celom rozsahu do ochranného pásma II. stupňa alebo ak ochrana vôd nie je zabezpečená ochranou územia podľa osobitných predpisov ( § 31, 33 a 34 zákona č. 364/2004 Z. z.).

Ochrana prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja pred činnosťami, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť chemické, fyzikálne, mikrobiologické a biologické vlastnosti vody, jej zdravotnú bezchybnosť, množstvo vody a výdatnosť prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja, sa zabezpečuje ochrannými pásmami prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov.

Ochranné pásmo vodárenského zdroja (ďalej len „ochranné pásmo“) I. stupňa sa určuje pre všetky vodárenské zdroje podzemných vôd a všetky vodárenské zdroje povrchových vôd. Ochranné pásmo II. stupňa a ochranné pásmo III. stupňa pre podzemné vody a pre povrchové vody sa určujú, ak v území tvorby a obehu vody nie je zabezpečená dostatočná ochrana iným druhom ochrany vôd1) alebo ak je ochrana vodárenského zdroja ochranným pásmom I. stupňa nedostačujúca.

je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.

je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností, ktoré musí spĺňať hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu štátnej organizácie poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z.), alebo hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vlastníka vodnej stavby uvedenej v § 56 ods. 4, a preukazuje sa osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „osvedčenie o odbornej spôsobilosti“). Vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti vzniká odborne spôsobilej osobe právo používať okrúhlu pečiatku so štátnym znakom.

je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré musí spĺňať žiadateľ o osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie príslušnej kategórie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

je vzdelanie, odborná prax a súhrn teoretických vedomostí a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich geologické práce a ostatných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. podľa zákona č. 50/1976 Zb., zákona č. 44/1988 Zb., zákona č. 364/2004Z. z.) a súvisiacich slovenských technických noriem.

je špecializovaná činnosť zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku najmä uvoľnením vzdúvanej alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb, meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov týchto pozorovaní a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a zaraďovaním vodných stavieb do kategórií (§ 56 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z.).

je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborný výkon vodohospodárskych činností pri prevádzkovaní verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií.

je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna; za použitú vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb.

je odpadová voda z oblastí obydlí a služieb, ktorá pochádza predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach.

je také nakladanie s odpadovými vodami, osobitnými vodami alebo zaobchádzanie s nebezpečnými látkami, ktoré môže mať za následok zhoršenie stavu vôd.

sú: a) obnovenie základných podmienok pre život ľudí, pre hospodársku činnosť na povodňou zaplavenom území a opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa osobitného predpisu, b) zabezpečovanie dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenávajú následky povodne, c) zistenie, vyhodnotenie, verifikácia a odstránenie povodňových škôd, d) analyzovanie príčin a priebehu povodne, e) vypracovanie súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, f) rozbor účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávajú v čase povodňovej situácie, a návrhy na zvýšenie ich efektívnosti v budúcnosti, g) iné opatrenia na odstránenie nepriaznivých dôsledkov povodne a na poučenie z jej priebehu.

sú pre účely vyhlášky MZ SR č. 309/2012 Z. z. tieto opatrenia, ktoré sa vykonávajú v oblasti vody určenej na kúpanie: 1. vytvorenie a zachovanie profilu vody určenej na kúpanie, 2. vytvorenie programu monitorovania, 3. monitorovanie vody určenej na kúpanie, 4. hodnotenie kvality vody určenej na kúpanie, 5. klasifikácia vody určenej na kúpanie, 6. zistenie a hodnotenie zdrojov znečistenia, ktoré môžu mať vplyv na vodu určenú na kúpanie a poškodiť zdravie kúpajúcich sa, 7. poskytovanie informácií verejnosti, 8. prijatie opatrení, ktoré zamedzia vystaveniu kúpajúcich sa znečisteniu, 9. prijatie opatrení, ktoré vedú k zníženiu nebezpečenstva znečistenia.,

sú: a) plnenie úloh predpovednej povodňovej služby, b) vykonávanie hlásnej povodňovej služby a varovanie obyvateľstva, c) zriaďovanie a vykonávanie hliadkovej služby, d) vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác, e) vykonávanie povodňových záchranných prác, f) plnenie úloh a opatrení počas mimoriadnej situácie na povodňou ohrozenom alebo zasiahnutom území, g) vypracúvanie priebežných správ o povodňovej situácii, h) zabezpečovanie hydrologických meraní, hydrologických pozorovaní, zberu a spracovania hydrologických údajov, evidenčných prác a dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenáva priebeh povodne, i) iné opatrenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodne na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

(1) Ochrana vôd sa v ochranných pásmach zabezpečuje opatreniami, ktorými sú najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja (§ 32 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z.) a technickými úpravami na ochranu vodárenského zdroja. (2) Zásady spôsobu ochrany vôd vodárenských zdrojov a činnosti poškodzujúce alebo ohrozujúce ich množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť sú uvedené v prílohe č. 3 (vyhlášky MŽP SR č. 29/2005 Z. z.).

sú vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa osobitného predpisu (zákon č. 538/2005 Z. z.) a vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb.). Na osobitné vody sa zákon č. 364/2004 Z. z. vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje.

je voda určená na ľudskú spotrebu v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá sa používa na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely, vo verejných priestoroch alebo v súkromných priestoroch, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo je balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, manipulácii a umiestnení potravín na trh.

je plán, ktorý určuje konkrétne opatrenia na dosiahnutie cieľov podľa odseku 3. Plán manažmentu povodňového rizika obsahuje: a) závery predbežného hodnotenia povodňového rizika vo forme súhrnnej mapy čiastkového povodia s vyznačenými geografickými oblasťami podľa § 5 ods. 1 (zákona č. 7/2010 Z. z.), ktoré podliehajú plánu manažmentu povodňového rizika, b) mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a závery o povodňových rizikách, ktoré z nich vyplývajú, c) opis vhodných cieľov manažmentu povodňového rizika podľa odseku 3 (§ 8 zákona č. 7/2010 Z. z.), d) súhrn opatrení a určenie ich priorít na dosiahnutie cieľov manažmentu povodňového rizika a opatrení týkajúcich sa povodní prijatých podľa osobitných predpisov, e) opis použitej metodiky na analýzu výdavkov a prínosov vypracovanej so susediacimi štátmi, ktorá sa použila na hodnotenie opatrení s nadnárodnými účinkami v spoločných čiastkových povodiach, ak je k dispozícii, f) opis vykonávania plánu manažmentu povodňového rizika, a to: 1. opis určenia priorít a spôsobu, akým sa bude monitorovať pokrok pri vykonávaní prvého plánu manažmentu povodňového rizika, 2. súhrn prijatých opatrení a uskutočnených krokov na informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou, 3. zoznam subjektov príslušných riešiť otázky manažmentu povodňového rizika, 4. koordinačné postupy s ďalšími štátmi v správnom území povodia, 5. koordinačné postupy vykonávania plánu manažmentu povodňového rizika s plánom manažmentu povodia. Plán manažmentu povodňového rizika po aktualizácii obsahuje: a) všetky zmeny alebo aktualizácie prijaté od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodňového rizika vrátane výsledkov prehodnotení vykonaných podľa odseku 11 (§ 8 zákona č. 7/2010 Z. z.), b) hodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľov podľa odseku 3 (§ 8 zákona č. 7/2010 Z. z.),, c) opis a vysvetlenie všetkých opatrení uvedených v predchádzajúcom pláne manažmentu povodňového rizika, ktorých vykonanie sa plánovalo, ale sa nevykonali, d) opis všetkých dodatočných opatrení, ktoré sa prijali v čase od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodňového rizika.

je na účely zákonač. 364/2004 Z. z. o vodách finančná náhrada nákladov za poskytnuté výrobky a ostatné vodohospodárske služby, za využívanie hydroenergetického potenciálu a za využívanie energetickej vody.

je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v oblastiach povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia. Plán manažmentu povodia sa povinne využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom.

je plán, ktorý obsahuje koncepciu riešenia zásobovania pitnou vodou vrátane vymedzenia zdrojov povrchových vôd a podzemných vôd na účely úpravy na pitnú vodu a koncepciu odkanalizovania a čistenia odpadových vôd.

je sústavná koncepčná činnosť vykonávaná najmä na účely: a) všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov, b) vytvárania podmienok pre trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov, c) poskytovania vodohospodárskych služieb, d) ochrany pred škodlivými účinkami vôd.

popisuje Dohovor OSN o morskom o práve v nasledovných článkoch: Článok 2 - Právny štatút pobrežného mora, vzdušného priestoru nad pobrežným morom a jeho dna a podložia: 1. Zvrchovanosť pobrežného štátu sa rozširuje za jeho pevninské územie a vnútorné vody a v prípade súostrovného štátu na priľahlé morské pásmo nazývané pobrežným morom. 2. Táto zvrchovanosť sa rozširuje na vzdušný priestor nad pobrežným morom, ako aj na jeho morské dno a podložie. 3. Zvrchovanosť nad pobrežným morom je vykonávaná v súlade s týmto Dohovorom a inými pravidlami medzinárodného práva. Článok 3 - Šírka pobrežného mora: Každý štát má právo si určiť šírku svojho pobrežného mora až po hranicu nepresahujúcu 12 námorných míľ, ktorá sa meria od základných línií stanovených v súlade s týmto dohovorom. Článok 4 - Vonkajšie hranice pobrežného mora: Vonkajšiu hranicu pobrežného mora tvorí línia, ktorej každý bod leží od najbližšieho bodu základnej línie vo vzdialenosti rovnajúcej sa šírke pobrežného mora. Článok 5 - Obvyklá základná línia: Ak nie je stanovené inak v tomto dohovore, je obvyklou základnou líniou pre meranie šírky pobrežného mora čiara najväčšieho odlivu pozdĺž pobrežia, ako je zakreslená v námorných mapách veľkej mierky, ktoré sú úradne uznané pobrežným štátom.

Ako pobrežné more alebo pobrežné vody (iné názvy: teritoriálne vody, výsostné vody) sa v morskom práve označuje pásmo morských vôd, ktoré prilieha k pevninskému územiu a vnútorným vodám pobrežného štátu, v prípade súostrovného štátu k jeho súostrovným vodám. Šírka pobrežného mora môže byť maximálne 12 námorných míľ (22,224 km), merané od základnej línie, za ktorú je považovaná hranica najvzdialenejšieho odlivu, vyznačená na úradných mapách daného štátu. O šírke ale existujú spory a niektoré štáty uplatňujú aj väčšiu šírku pobrežných vôd, až 200 námorných míľ. Na výsostné vody nadväzuje priľahlá zóna a výlučná ekonomická zóna. V pásme pobrežného mora disponujú pobrežné štáty rozsiahlou suverenitou na úrovni medzinárodného práva. Až na jednu výnimku sú ich kompetencie zhodné s výkonom zvrchovanosti na pevnine. Touto výnimkou je povinnosť umožniť pokojne a bez poplatkov preplávať pobrežným morom všetkým subjektom medzinárodného práva. Pobrežný štát môže v záujme bezpečnej plavby a ochrany životného prostredia prijať osobitné právne predpisy a v pobrežnom mori stanoviť plavebné koridory. Právny status pobrežných vôd zakotvuje Dohovor OSN o morskom práve z 10. decembra 1982 uzavretý v Montego Bay na Jamajke. Predtým bol daný Dohovorom o pobrežných vodách a pásme priľahlom z roku 1958.

sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.

sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (geotermálna voda). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, činnosťou vykonávanou banským spôsobom alebo vykonaním inej činnosti (zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov).

sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou (podľa § 2 zákona č. 51/1988 Zb.) činnosťou vykonávanou banským spôsobom (podľa § 3 zákona č. 51/1988 Zb. ) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.

je na účely zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách finančná náhrada za a) odber podzemných vôd, b) vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd, c) vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd, d) vypúšťanie geotermálnych vôd do povrchových vôd.

je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Patria sem povodne spôsobené riekami, horskými bystrinami, občasnými vodnými tokmi v oblasti Stredozemného mora a záplavy pobrežných oblastí z mora a nemusia sem patriť povodne spôsobené kanalizačnými systémami.

je prírodný jav, pri ktorom voda dočasne zaplaví územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká v dôsledku: a) zväčšenia prietoku vody vo vodnom toku, b) vzniku prekážky alebo tvorby prekážky vo vodnom toku, na brehu vodného toku alebo na stavbe, objekte alebo na zariadení križujúcom vodný tok, ktorá spôsobila vzdutie vody a jej vyliatie na priľahlé územie, c) dlhotrvajúcich zrážok alebo intenzívnych zrážok, topenia sa snehu alebo súčasného výskytu týchto javov, d) prítoku vody zo zrážok alebo prítoku vody z topiaceho sa snehu po povrchu z priľahlej oblasti, e) stúpnutia hladiny podzemnej vody nad povrch následkom dlhotrvajúceho vysokého vodného stavu v priľahlom vodnom toku alebo následkom dlhotrvajúcich zrážok.

je časť zemského povrchu vymedzená orografickou rozvodnicou, z ktorého voda vteká prostredníctvom vodných útvarov povrchovej vody do mora v jednom ústí, estuári alebo delte. Čiastkovým povodím je časť územia správneho územia povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do určitého profilu vodného toku.

je časť územia čiastkového povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do odberového miesta referenčnej lokality.

je spravidla: a) územie pri vodnom toku na úseku, v ktorom sa očakáva alebo už nastalo výrazné zvýšenie vodnej hladiny v dôsledku: 1. intenzívneho povrchového odtoku z povodia a vytvorenia povodňovej vlny vo vodnom toku, 2. vznikania prekážok, ktoré obmedzujú plynulý odtok vôd, 3. nebezpečného chodu ľadov, vznikania ľadových zátarás a ľadovej zápchy, 4. poruchy alebo havárie na vodnej stavbe alebo na hydroenergetickej stavbe, b) územie, na ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo z topenia snehu do recipientu, následkom čoho sa očakáva jeho zaplavenie vnútornými vodami alebo už dochádza k zaplavovaniu, c) územie, ktoré je zaplavované z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti alebo zvýšeného odtoku vody z topiaceho sa snehu.

je komisia, ktorá koordinuje a kontroluje prípravu a plnenie úloh pri ochrane pred povodňami.

je prehliadka, ktorá slúži na: a) vyhodnocuje účinnosť realizovaných preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami podľa § 4 ods. 2 písm. a) až e) (zákona č. 7/2010 Z. z.) a opatrení na ochranu pred povodňami, ktoré boli vykonané v čase povodňovej situácie podľa povodňových plánov, na príkaz orgánu ochrany pred povodňami alebo obce, b) určujú lokality, v ktorých sa počas povodne vyskytli prekážky obmedzujúce plynulé prúdenie vody, a stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré v čase povodňovej situácie spôsobili znečistenie vody, c) zisťujú: 1. nedostatky na vodných tokoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch, na inundačných územiach, alebo na územiach ohrozovaných povodňami, ktoré spôsobujú povodňové riziko, mohli by zvýšiť existujúce povodňové riziko alebo spôsobiť vznik povodňového rizika, 2. stavby, ktoré sú umiestnené vo vodnom toku, stavby križujúce vodný tok a stavby na inundačnom území, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie, d) verifikujú odhady povodňových škôd a odhady škôd na majetku, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

je škoda, ktorú spôsobila povodeň: a) štátu, vyššiemu územnému celku, obci a osobe: 1. na majetku v ich vlastníctve, správe alebo užívaní počas III. stupňa povodňovej aktivity, 2. na stavbe na chránenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity, ak škodu zapríčinilo zaplavenie chráneného územia v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu spôsobené dlhotrvajúcim vysokým vodným stavom vo vodnom toku, b) správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcovi drobného vodného toku, ktorému bola prevedená správa podľa osobitného predpisu,2) alebo vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi vodnej stavby,3) ktorá sa nachádza na vodnom toku alebo na povodňou zaplavenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity, c) správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na neupravenom vodnom toku počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity alebo d) správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na vodnej stavbe alebo na neupravenom vodnom toku, ak povodňovú škodu spôsobilo náhle vyliatie vody z koryta vodného toku alebo náhly návrat vyliatej vody naspäť do koryta.

je kombinácia pravdepodobnosti výskytu povodne a jej potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

sú prevenciou vzniku povodňových škôd. Povodňové zabezpečovacie práce sa vykonávajú na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom zabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií. Na účely tohto zákona sa povodňové zabezpečovacie práce vykonávané na stavbách považujú za verejné práce a výdavky vynaložené na ich vykonávanie sa uhrádzajú z verejných prostriedkov. Povodňové zabezpečovacie práce sú: a) vykonávanie hliadkovej služby, b) odstraňovanie prekážok obmedzujúcich plynulý odtok vody, c) ochrana koryta vodného toku pred poškodzovaním vodným prúdom, predmetmi unášanými vodou alebo ľadmi, d) odstraňovanie ľadových krýh, rozrušovanie a nasekávanie ľadu, rozrušovanie ľadových zátarás a ľadovej zápchy, e) ochrana hrádzí proti vlnobitiu, priesaku, účinkom erózie, výverom a ochrana proti preliatiu koruny hrádze a výstavba provizórnych prístupových ciest na tieto účely, f) mimoriadna manipulácia na vodných stavbách, g) uzavieranie prietrží hrádzí alebo protipovodňových línií, h) odvádzanie vôd z povodňou zaplaveného územia a zo zaplavených stavieb, objektov a zariadení, i) odvádzanie alebo odčerpávanie vnútorných vôd, j) budovanie druhotných ochranných línií, k) provizórne sprietočnenie zanesených korýt vodných tokov, l) zriadenie provizórnych hradení na vodných stavbách a na objektoch, ktoré sú umiestnené na hrádzach, m) opatrenia proti spätnému vzdutiu vody na vyústeniach kanalizácií do vodného toku a na priepustoch pod cestami a železničnými traťami, n) opatrenia na zamedzenie znečisteniu vodného toku nebezpečnými látkami pri zaplavení územia, o) činnosť orgánov ochrany pred povodňami, povodňových komisií, povodňových dispečingov a technických štábov, p) činnosť predpovednej povodňovej služby a hlásnej povodňovej služby, q) mimoriadne merania na posúdenie bezpečnosti a stability vodných stavieb, r) označovanie a meranie výšky hladiny na vodných tokoch, ochranných hrádzach a protipovodňových líniách počas povodne vrátane záznamov o čase merania, s) meranie prietoku vody vo vodných tokoch a na objektoch vodných stavieb, t) pozemné merania, letecké merania a prieskumy v súvislosti so sledovaním vývoja povodne a získavaním informácií pre rozhodnutia o realizácii opatrení, medzi ktoré patrí evakuácia obyvateľstva, úmyselné a riadené zaplavenie chráneného územia a umelé prietrže ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií, u) vytváranie umelých prietrží, v) iné práce vykonané na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a iné práce na predchádzanie vzniku povodňových škôd.

sú vykonávané na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni na povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených územiach. Povodňovými záchrannými prácami okrem povodňových záchranných prác podľa odseku 1 (§ 18 zákona č. 7/2010 Z. z.) sú: a) ochrana a zachraňovanie majetku vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou, b) odsun nebezpečných látok z predpokladaného dosahu záplavy územia povodňou, c) provizórne dopravné sprístupnenie oblasti, ktorá bola povodňou odrezaná, vrátane výstavby provizórnych mostných objektov alebo lávok, d) ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a telekomunikačných sietí pred poškodením povodňou, e) evakuácia, f) opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa osobitného predpisu, g) dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov a odvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov, h) zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami, i) odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, verejných priestranstiev a z komunikácií, j) zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia, k) iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia vykonané na príkaz obce, orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity alebo na príkaz okresného úradu, okresného úradu v sídle kraja alebo obce podľa osobitného predpisu počas mimoriadnej situácie vrátane činnosti krízového štábu.

je dokument organizačného charakteru a technického charakteru, ktorého obsah ustanoví ministerstvo podľa § 50 ods. 1 písm. a) (zákona č. 7/2010 Z. z.). Povodňový plán tvorí povodňový plán zabezpečovacích prác a povodňový plán záchranných prác. Povodňový plán záchranných prác sa vypracúva v nadväznosti na povodňový plán zabezpečovacích prác.

je písomné oprávnenie, ktoré vydal príslušný orgán, na výrobu alebo dodávku regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie v súlade s týmto nariadením.

sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni, ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom, ďalej len "vnútorná voda" (§ 3 ods.2 vodného zákona).

sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná voda“). Za vnútorné vody sa nepovažujú vody odvádzané verejnou kanalizáciou.

je koncentrácia látky alebo hodnota indikátora v útvare podzemných vôd zodpovedajúca žiadnym alebo len veľmi nepatrným antropogénnym zmenám v porovnaní s nenarušenými podmienkami.

je definovaný ako percentuálny podiel úrovne noriem kvality podzemných vôd uvedených v prílohe č. 1a a prahových hodnôt podľa odsekov 11 až 16 na základe identifikovaného trendu a s ním spojeného rizika pre životné prostredie podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného podľa § 81 ods. 2 písm. m) (zákona č. 364/2004 Z. z.).

je norma kvality podzemných vôd určená podľa § 4c (zákona č. 364/2204 Z. z.).

je hodnotenie, ktorým sa na území Slovenskej republiky určujú geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt. Predbežné hodnotenie povodňového rizika zahŕňa najmä a) mapy správneho územia povodia vo vhodnej mierke, na ktorých sú zobrazené hranice povodí a čiastkových povodí s uvedením topografie a využitia územia, b) opis povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti a mali významné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť a pri ktorých stále existuje pravdepodobnosť, že sa vyskytnú v budúcnosti, vrátane ich rozsahu a trás postupu a posúdenia nepriaznivých vplyvov, ktoré spôsobili, c) opis významných povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti, ak možno predpokladať výrazne nepriaznivé následky podobných udalostí v budúcnosti, d) posúdenie potenciálnych nepriaznivých následkov budúcich povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, v ktorom sa zohľadnia aspekty, ako sú topografia, poloha vodných tokov a ich všeobecné hydrologické charakteristiky a geomorfologické charakteristiky, vrátane záplavových oblastí ako oblastí prirodzeného zadržiavania vody, účinnosť existujúcej protipovodňovej infraštruktúry, poloha obývaných území, oblastí hospodárskej činnosti a dlhodobého vývoja, vrátane vplyvu klimatických zmien na výskyt povodní.

je služba, ktorá poskytuje informácie o meteorologickej situácii a o hydrologickej situácii, nebezpečenstve povodne, vzniku povodne a o ďalšom možnom vývoji meteorologických podmienok a hydrologických podmienok, ktoré ovplyvňujú priebeh povodne. Predpovednú povodňovú službu vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav.

je čiastková zmena ich smerovej alebo výškovej trasy alebo premiestnenie niektorých prvkov tohto zariadenia.

je pre účely vyhlášky MZ SR č. 309/2012 Z. z. akumulácia cyanobaktérií vo forme zákalu, pokrytia alebo peny.

sú: a) opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných územiach, b) opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov; polder je vodná stavba na ochranu pred povodňami, ktorej súčasťou je územie určené na zaplavenie vodou pre potreby sploštenia povodňovej vlny, c) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov, d) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd, e) opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je odstraňovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; breh je postranné obmedzenie koryta vodného toku od jeho dna po brehovú čiaru, f) vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, g) vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov, h) vykonávanie predpovednej povodňovej služby, i) vykonávanie povodňových prehliadok, j) iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika.

je primerané opatrenie alebo činnosť, ktoré môžu zabrániť zdravotnému alebo environmentálnemu riziku, odstrániť ho alebo znížiť na prijateľnú úroveň;

je opatrenie, ktoré sa prijme ako reakcia na udalosť, konanie alebo opomenutie spôsobujúce bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody a ktorého účelom je takejto škode predísť alebo ju minimalizovať.

je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií a ktorá prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.

je fyzická alebo právnická osoba zastupujúca súkromný subjekt alebo orgán verejnej moci, ktorá prevádzkuje alebo riadi zariadenie na regeneráciu vody.

je poriadok, ktorý upravuje najvyššiu prípustnú mieru znečistenia odpadových vôd z priemyslu a osobitných odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie, meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie a podrobnejšie podmienky odvádzania a čistenia odpadových vôd a obsahuje vymedzenie činností súvisiacich s verejnou kanalizáciou a kanalizačnými prípojkami.

je poriadok, ktorý obsahuje zoznam významných odberov vody a rozhodujúcich odberateľov vody z verejného vodovodu, údaje o množstve vody v jednotlivých odberových miestach, prehľad potreby vody, upravuje podmienky zásobovania vodou z verejného vodovodu a obsahuje vymedzenie činností súvisiacich s verejným vodovodom a vodovodnou prípojkou.

je vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd bez ich priesaku cez pôdu alebo pôdne podložie.

je voda z výrobných činností, priemyslu, služieb a živností, ktorá je iného charakteru ako splašková odpadová voda a voda z povrchového odtoku.

je čistenie alebo zneškodňovanie komunálnych odpadových vôd, ktorým sa zabezpečia kvalitatívne ciele vôd v recipiente a požiadavky určené podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

je spôsob čistenia odpadových vôd a osobitných vôd fyzikálnym procesom alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu alebo iné procesy s účinnosťou zníženia znečistenia komunálnych odpadových vôd aspoň o 20 % v ukazovateli päťdenná biochemická spotreba kyslíka a o 50 % v ukazovateli nerozpustené látky.

je látka vybraná zo znečisťujúcich látok alebo zo skupiny znečisťujúcich látok uvedená v ZOZNAME II prílohy č. 1, ktorá predstavuje významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia; medzi takéto látky patria prioritné nebezpečné látky, ktoré sú toxické, perzistentné a schopné bioakumulácie.

je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku.

je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.

slúži na identifikáciu vôd určených na kúpanie. Profil vody určenej na kúpanie obsahuje: a) opis fyzikálnych, zemepisných a hydrologických charakteristík vody určenej na kúpanie a iných povrchových vôd v ich povodí, ktoré by mohli byť zdrojom znečistenia, ktoré sú rozhodujúce na účel tejto vyhlášky, b) určenie a hodnotenie príčin znečistenia, ktoré môžu mať vplyv na vody určené na kúpanie a poškodiť zdravie kúpajúcich sa, c) hodnotenie možnosti premnoženia cyanobaktérií, d) hodnotenie možnosti premnoženia makroskopických rias a/alebo fytoplanktónu, e) ak hodnotenie podľa písmena b) preukáže, že existuje riziko krátkodobého znečistenia, tak aj tieto informácie: i) predpokladaný charakter, frekvenciu a trvanie očakávaného krátkodobého znečistenia, ii) podrobnosti o všetkých ďalších príčinách znečistenia vrátane opatrení riadenia prijatých na odstránenie znečistenia vody a časový plán odstránenia príčin znečistenia, iii) opatrenia riadenia prijaté pri výskyte krátkodobého znečistenia a určenie orgánov zodpovedných za ich vykonanie s kontaktnými údajmi na tieto orgány, f) umiestnenie monitorovacieho bodu.

(1) je mikrobiologicky bezchybná podzemná voda, ktorá vyviera na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest. (2) Prírodná liečivá voda sa od inej podzemnej vody odlišuje a) svojím pôvodom, b) obsahom a charakterom celkových rozpustených tuhých látok presahujúcich 1 000 mg/l alebo obsahom rozpustených plynných látok presahujúcich 1 000 mg/l oxidu uhličitého, alebo obsahom najmenej 1 mg/l sulfánu, alebo c) obsahom stopových prvkov, d) minimálnou teplotou v mieste výveru 20 oC, e) zložením vhodným na liečenie. (3) Prírodná liečivá voda z balneomedicínskeho hľadiska môže obsahovať významné zložky, ktoré majú liečivý účinok, a to jednotlivo alebo spolu najmenej a) 20 mg/l železnatého iónu, b) 150 mg/l horečnatého iónu, c) 500 mg/l vápenatého iónu, d) 1 mg/l fluoridového iónu, e) 1 200 mg/l síranového iónu, f) 1 300 mg/l hydrogénuhličitanového iónu, g) 1 000 mg/l oxidu uhličitého, h) 1 mg/l jodidového iónu. (4) Prírodná liečivá voda musí trvale preukazovať stálosť všetkých jej rozhodujúcich ukazovateľov.

je mikrobiologicky bezchybná podzemná voda vyvierajúca na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá spĺňa kvalitatívne požiadavky podľa osobitného predpisu (§ 3 zákona č. 152/1995 Z. z.) a bola uznaná podľa tohto zákona. Je určená na použitie ako potravina a na výrobu balených prírodných minerálnych vôd. Od obyčajnej pitnej vody sa odlišuje charakteristickým pôvodným obsahom minerálov, stopových prvkov alebo ich častí, ako aj fyziologickým účinkom a jej pôvodným stavom.

(1) Prírodná minerálna voda je mikrobiologicky bezchybná podzemná voda, ktorá vyviera na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest a ktorá priaznivo pôsobí na ľudský organizmus a spĺňa kvalitatívne požiadavky podľa osobitných predpisov (zákon č. 152/1995 Z. z.). (2) Prírodná minerálna voda sa od inej podzemnej vody odlišuje charakteristickým pôvodným obsahom minerálov, stopových prvkov alebo ich častí, ako aj fyziologickým účinkom a jej pôvodným stavom. (3) Vlastnosti uvedené v odseku 2 musia byť zachované s ohľadom na prirodzený pôvod prírodnej minerálnej vody. (4) Zloženie a teplotu prírodnej minerálnej vody nesmú ovplyvniť možné zmeny výdatnosti a musí byť zachovaná stálosť všetkých rozhodujúcich ukazovateľov.

je vyznačená prírodná vodná plocha využívaná na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy a zariadenia, ktoré majú prevádzkovateľa; prírodným kúpaliskom je aj voda určená na kúpanie, ktorá má prevádzkovateľa.

je, na účely zákona 538/2005 Z. z., zdroj minerálnej vody, z ktorého voda bola uznaná za prírodnú liečivú vodu podľa tohto zákona.

je zdroj minerálnej vody, z ktorého bola voda uznaná za prírodnú minerálnu vodu podľa tohto zákona.

je vymedzenie k bezprostrednej ochrane verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií pred poškodením a na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti, ktorým sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.

je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná voda vypúšťajú.

je lokalita, ktorá vyjadruje stav, aký by existoval vo vodnom toku bez vplyvu ľudskej činnosti alebo s minimálnym vplyvom ľudskej činnosti. Stav referenčnej lokality tvorí základ na kvantifikáciu narušenia vodného prostredia a na hodnotenie stavu povrchových vôd. Referenčnú lokalitu tvorí úsek vodného toku jeden km nad odberovým miestom označeným riečnym kilometrom.

je komunálna odpadová voda, ktorá bola vyčistená v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 91/271/EHS a ktorá je výsledkom ďalšieho čistenia v zariadení na regeneráciu vody v súlade s oddielom 2 prílohy I k tomuto nariadeniu EP a Rady (EÚ) 2020/741.

je určenie opatrení vyžadujúcich špecifické zníženie emisií, napríklad stanovením limitnej hodnoty emisií alebo inak určených limitov, alebo určenie podmienok ovplyvňujúcich účinky alebo iných charakteristík emisií alebo prevádzkových podmienok, ktoré ovplyvňujú emisie.

je šachta určená na vstup do kanalizácie alebo do kanalizačnej prípojky na účely kontroly a vykonania potrebných prevádzkových úkonov.

je systémové riadenie, ktorým sa konzistentne zaručuje, že opätovné využívanie vody je v konkrétnom kontexte bezpečné.

je útvar vnútrozemskej vody tečúcej väčšinou na zemskom povrchu, ktorá však môže časťou svojej trasy tiecť pod zemou.

je pravdepodobnosť, s ktorou dôjde za definovaných podmienok expozície k prejavu nepriaznivých vplyvov úložiska na zdravie človeka a na životné prostredie, alebo pravdepodobnosť, s ktorou dôjde k šíreniu znečisťujúcich látok do okolitého prostredia.

je pravdepodobnosť vzniku špecifického účinku, ku ktorému dôjde v určitom období alebo za určitých okolností.

je pravdepodobnosť vzniku škodlivého účinku na človeka v dôsledku expozície nebezpečnému faktoru.

Potenciál nežiadúcich dôsledkov (pravdepodobnosť výskytu hrozby a následná strata v systémoch) na ľudí alebo ekosystémy, berúc do úvahy rôznorodosť hodnôt a cieľov spojených s týmito systémami. V súvislosti so zmenou klímy môžu vzniknúť riziká z potenciálnych dôsledkov zmeny klímy, ako aj z ľudských reakcií na zmenu klímy. Medzi relevantné nepriaznivé dôsledky patria dôsledky na životy, živobytie, zdravie a blahobyt, ekonomické, sociálne a kultúrne aktíva a investície, infraštruktúru, služby (vrátane ekosystémových služieb), ekosystémy a prírodné druhy.

je pravdepodobnosť, že identifikované nebezpečenstvá spôsobia poškodenie v určitom časovom rámci vrátane závažnosti dôsledkov.

Prírodné liečivé vody sa členia podľa a) obsahu celkových rozpustených tuhých látok, b) obsahu a druhu rozpustených plynných látok, c) obsahu prevládajúcich iónov, d) obsahu farmakologicky významných iónov prvkov, prvkov a zlúčenín, e) hodnoty pH, f) prirodzenej teploty pri vývere, g) osmotického tlaku. (Pozn. Podrobnejšie členenie je uvedené v § 5 vyhlášky MZ SR č. 100/2006 Z. z.)

(1) Prírodné minerálne vody sa členia podľa a) obsahu celkových rozpustených tuhých látok, b) obsahu a druhu rozpustených plynných látok, c) obsahu prevládajúcich iónov, d) obsahu farmakologicky významných iónov prvkov, prvkov a zlúčenín, e) hodnoty pH, f) prirodzenej teploty pri vývere. (Pozn. Podrobnejšie členenie je uvedené v § 6 vyhlášky MZ SR č. 100/2006 Z. z.)

je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd biologickými procesmi s gravitačnou separáciou kalu od vyčistených odpadových vôd alebo iný spôsob čistenia odpadových vôd, ktorými sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách.

je použitá voda z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení.

je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

je územie pevniny a mora, ktoré tvorí jedno alebo viac susedných povodí, spolu s prislúchajúcimi podzemnými vodami a pobrežnými vodami. Správne územie povodia sa určuje ako hlavná jednotka pre správu správneho územia povodia (ďalej len „vodohospodársky manažment povodia“).

je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru podzemných vôd, ktorý je určený kvantitatívnym stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší.

je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekologickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší. Stav výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov je určený ekologickým potenciálom.

je sieť potrubí a pridružených objektov na príjem a neškodné odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd; stoková sieť môže byť jednotná sústava, delená sústava alebo polodelená sústava.

je stoková sieť pozostávajúca aspoň z dvoch sústav stôk na oddelené odvádzanie odpadových vôd, z ktorých jedna oddelene odvádza vody z povrchového odtoku.

je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu a množstva odvedenej odpadovej vody.

sú stupne, ktoré charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, ktorá je vyjadrená určenými vodnými stavmi alebo prietokmi vo vodných tokoch a na vodných stavbách. V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom III. stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou.

je voda odoberaná z povrchových vodných zdrojov alebo z podzemných vodných zdrojov na účely úpravy na pitnú vodu.

je infraštruktúra a iné technické prvky potrebné na výrobu, dodávku a využívanie regenerovanej vody; zahŕňa všetky prvky od vstupného bodu čistiarne komunálnych odpadových vôd po bod, v ktorom sa regenerovaná voda využíva na poľnohospodárske zavlažovanie vrátane infraštruktúry na distribúciu a skladovanie, ak je to relevantné.

je pre účel vyhlášky MZ SR č. 309/2012 Z. z. zákaz kúpania alebo odporúčanie nekúpať sa najmenej počas jednej celej kúpacej sezóny.

je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.

je krytá stavba alebo nekrytá stavba so súborom zariadení využívaných na kúpanie a s ním súvisiace prevádzkové plochy.

je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou.

je prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd.

je súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou.

je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

sú povrchové vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom.

sú vody, ktoré definuje Dohovor OSN o morskom práve v článku 8: S výnimkou ustanovení časti iv tvoria vody rozprestierajúce sa smerom k pevnine od základnej línie pobrežného mora časť vnútorných vôd štátu.

je stojatá voda alebo tečúca voda na zemskom povrchu a podzemná voda smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd.

je akákoľvek povrchová voda, ktorá je vyhlásená podľa osobitného predpisu a ktorú využíva veľký počet kúpajúcich sa a nebol pre ňu vydaný trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčanie nekúpať sa; veľký počet kúpajúcich sa posudzuje úrad verejného zdravotníctva s ohľadom najmä na vývoj z minulosti, vybudovanú infraštruktúru alebo zariadenia a opatrenia prijaté na podporu kúpania v minulosti. Vodou určenou na kúpanie podľa odseku nie sú: a) umelé kúpaliská a kúpeľné bazény, b) uzavreté vodné plochy využívané na ošetrovateľské účely alebo liečebné účely, c) umelo vytvorené uzavreté vodné plochy oddelené od povrchových vôd a podzemných vôd.

je pitná voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá sa používa na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.

je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a ktorá je odvádzaná z terénu alebo z vonkajších častí budov do povrchových vôd a do podzemných vôd.

je voda z atmosférických zrážok, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou.

je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody.

sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä a) stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených, b) stavby na ochranu pred povodňami, c) priehrady, vodné nádrže, rybovody, rybníky, rybochovné zariadenia, hate, hrádze, vodné elektrárne, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami, d) studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou, e) stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie, f) hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou, g) stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch, h) stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy, i) odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, j) vodovodné prípojky, ak 1. slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb, 2. slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí, 3. sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody, 4. sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu, k) kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak 1. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb, 2. slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť, 3. slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie, 4. sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm, l) stavby umožňujúce využívanie energetického potenciálu podzemných vôd.

je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru; vodným tokom sú aj vody umelo vzduté v koryte vodného toku, vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a v odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.

je bilancia, ktorá porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou a posudzuje dopad vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd na kvalitu využiteľných množstiev vôd.

je odber, zachytávanie a úprava surovej vody, zhromažďovanie, akumulácia a dodávka pitnej vody, ako aj príjem, odvádzanie a čistenie odpadovej vody v zariadeniach, z ktorých je následne vypúšťaná do povrchových vôd.

sa na účely tohto zákona rozumie: a) vykonávanie úloh spojených so zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality a s hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd, ktoré určí ministerstvo, b) odborná príprava a aktualizácia plánov manažmentu povodí, c) sledovanie vplyvu bodového znečistenia na kvalitu vôd v recipientoch, d) identifikácia plošného znečisťovania vôd, e) spolupráca pri vypracovaní Programu protieróznych opatrení, opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a koordinácia pri ich vykonávaní, f) koordinovanie vodohospodárskych úloh s tvorbou a využívaním vodohospodárskych účinkov územného systému ekologickej stability, g) spracovanie ekonomických analýz nakladania s vodami a uplatňovanie platieb za užívanie vôd, h) zabezpečovanie stanovísk z hľadiska uplatňovania plánov manažmentu povodí, technických podkladov a iných odborných podkladov pre rozhodovaciu a inú správnu činnosť orgánov štátnej vodnej správy, i) správa vodohospodársky významných vodných tokov, j) starostlivosť o odkryté podzemné vody z hľadiska ochrany výskytu, množstva, kvality vôd, vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine (ďalej len „vodné pomery“), k) zabezpečovanie koncepcie a koordinácia opatrení na znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha.

je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu.

sú vody v útvaroch povrchových vôd a v útvaroch podzemných vôd využívané na odbery vôd pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb, alebo umožňujúce odber vôd na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave.

je vodárenský zdroj, ktorým je vodný tok.

je priame alebo nepriame vnášanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd spôsobené ľudskou činnosťou.

je maximálne množstvo povrchovej vody, ktoré možno odoberať z profilu vodného toku za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu vodného toku, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd. Využiteľným množstvom podzemnej vody je maximálne množstvo podzemnej vody, ktoré možno odoberať z daného zvodneného systému po celý uvažovaný čas exploatácie za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu podzemných vôd, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd.

je celkový dlhodobý priemerný ročný prítok do útvaru podzemnej vody zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na dosiahnutie cieľov ekologickej kvality v povrchových vodách, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú ustanovené v § 5 (zákona č. 364/2004 Z. z.) tak, aby sa zabránilo výraznému zhoršeniu ekologického stavu takýchto vôd a akémukoľvek výraznému poškodeniu s nimi spojených suchozemských ekosystémov.

je útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa pôsobením ľudskej činnosti podstatne zmenil a je určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z.).

je každý štatisticky a environmentálne významný nárast koncentrácie znečisťujúcej látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátora znečistenia v podzemných vodách, pre ktorý sa podľa § 4c určí potreba zvrátenia jeho trendu.

je čistiareň komunálnych odpadových vôd alebo iné zariadenie, v ktorom sa ďalej čistí komunálna odpadová voda, ktorá je v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 91/271/EHS, s cieľom získať vodu, ktorá je vhodná na použitie uvedené v oddiele 1 prílohy I k nariadeniu EP a Rady (EÚ) 2020/741.

je technické zariadenie alebo úprava potrubia verejnej kanalizácie umožňujúca pripojenie kanalizačnej prípojky.

je systém kanálov, ktoré zbierajú a odvádzajú komunálnu odpadovú vodu.

je pre účely vyhlášky MZ SR č. 309/2012 Z. z. prítomnosť mikrobiologickej kontaminácie alebo kontaminácie inými organizmami alebo odpadom, ktorá negatívne ovplyvňuje kvalitu vody určenej na kúpanie a predstavuje nebezpečenstvo pre zdravie kúpajúcich sa, ktoré je uvedené v prílohe č. 1 v stĺpci A a v § 3 ods. 6, 7 a 9 vyhlášky MZ SR č. 309/2012 Z. z.

je priame alebo nepriame zavádzanie látok, vibrácií, tepla alebo hluku ľudskou činnosťou do ovzdušia, vody alebo pôdy, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie, môže negatívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia alebo majetok, môže znehodnocovať priaznivý stav životného prostredia alebo môže narušiť iné oprávnené využívanie životného prostredia..

je priame alebo nepriame zavádzanie látok alebo tepla do vzduchu, vody alebo pôdy ako výsledok ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie, kvalitu vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov priamo závislých od vodných ekosystémov a ktoré má za následok poškodenie hmotného majetku, poškodenie alebo narušenie estetických hodnôt životného prostredia a jeho iného oprávneného využívania (podľa § 2, písm. ae) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

je priame alebo nepriame zavádzanie látok, vibrácií, tepla, hluku alebo zápachu do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre zdravie ľudí alebo kvalitu životného prostredia, spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia.

je akákoľvek látka, ktorá je schopná spôsobiť znečistenie; znečisťujúce látky sú najmä látky uvedené v ZOZNAME I prílohy č. 1 (zákona č. 364/2004 Z. z.).

je akákoľvek látka prítomná v ovzduší alebo vnášaná do ovzdušia, ktorá má alebo môže mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo na životné prostredie ako celok, alebo obťažuje zápachom.

je látka alebo skupina látok, ktoré môžu byť škodlivé pre životné prostredie alebo ľudské zdravie vzhľadom na ich vlastnosti a ich preniknutie do životného prostredia.

je subjekt, ktorý vykonáva úlohu alebo činnosť v rámci systému opätovného využívania vody, vrátane prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody, prevádzkovateľa čistiarne komunálnych odpadových vôd, ak sa líši od prevádzkovateľa zariadenia na regeneráciu vody, relevantného orgánu okrem určeného príslušného orgánu, prevádzkovateľa distribúcie regenerovanej vody alebo prevádzkovateľa skladovania regenerovanej vody.

sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.

je zariadenie, ktoré slúži na odoberanie vody z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja.

je priemerná hodnota meraná aspoň počas referenčných rokov 2007 a 2008 na základe schválených programov monitorovania vôd podľa § 4b ods. 2 písm. c) a § 13 ods. 3 písm. f) a ustanovených podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného podľa § 81 ods. 2 písm. a), alebo ak ide o látky identifikované po uplynutí týchto referenčných rokov, počas prvého obdobia, pre ktoré je dostupné reprezentatívne referenčné obdobie monitorovaných údajov.

je vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov.

je vymedzená významná časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody.

je záplavové územie pre potreby sploštenia povodňovej vlny.

je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo pred ich iným použitím.

je sústava priebežnej kontroly stavov a činností na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktorá využíva referenčné metódy merania, zberu, prenosu a vyhodnocovania nameraných údajov a tvorí podklady pre sústavu informácií a informačných činností, ktorá slúži na zabezpečenie plnenia úloh štátu.