je suma rozdielov medzi hodinovými koncentráciami prízemného ozónu vyššími ako 80 mg/m3 (= 40 ppb) a 80 mg/m3 nameranými počas hodín za denného svetla akumulovaných v období od mája do júna každého roku.

je suma rozdielov medzi hodinovými koncentráciami prízemného ozónu vyššími ako 120 mg/m3 (= 60 ppb) a 120 mg/m3 za celý rok.

znamená Medzivládny panel o zmene klímy založený v roku 1988 Svetovou meteorologickou organizáciou (WHO) spolu s Programom Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP).

znamená Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, prijatý v Montreale 16. septembra 1987 s jeho nasledujúcimi dodatkami a doplnkami.

je množstvo skleníkových plynov vyjadrené ako súčin hmotnosti skleníkových plynov v metrických tonách a ich potenciálu globálneho otepľovania.

je zber a skladovanie fluórovaných skleníkových plynov z výrobkov vrátane nádob a zo zariadení počas údržby alebo servisu, alebo pred likvidáciou výrobkov alebo zariadení.

je látka odobratá z výrobku vrátane nádob alebo zo zariadenia počas opravy, údržby alebo servisu alebo pred likvidáciou výrobku alebo zo zariadenia až do okamihu jej odovzdania osobe oprávnenej nakladať s odpadmi na účely recyklácie, zhodnocovania alebo zneškodnenia.

Faktory, ktoré uľahčujú plánovanie a vykonávanie adaptačných opatrení, rozširujú možnosti adaptácie alebo poskytujú dodatočné výhody.

Séria adaptačných rozhodnutí zahŕňajúcich kompromisy medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi a hodnotami. Ide o procesy zvažovania (posudzovania) s cieľom identifikovať riešenia, ktoré sú pre ľudí zmysluplné v kontexte ich každodenného života, spojené so snahou vyhnúť sa prípadnej nesprávnej adaptácii.

Politiky a opatrenia sa riešia zvyčajne spoločne. Reagujú na potrebu prispôsobiť sa zmene klímy odlišnými, ale niekedy aj prekrývajúcimi sa spôsobmi. Politiky sa vo všeobecnosti vzťahujú na ciele spojené so spôsobmi realizácie. V kontexte adaptácie môže byť politický cieľ odvodený z celkových politických cieľov krajiny - napríklad zachovanie alebo posilnenie potravinovej bezpečnosti. Spôsoby na dosiahnutie tohto cieľa môžu zahŕňať napríklad poradenské a informačné služby pre poľnohospodárov, sezónne klimatické predpovede a stimuly na rozvoj zavlažovacích systémov. Opatrenia môžu byť individuálne intervencie alebo pozostávajú zo súborov súvisiacich opatrení. Konkrétne opatrenia môžu zahŕňať činnosti, ktoré podporujú zvolené smerovanie politiky, ako je realizácia projektu zavlažovania alebo zriadenie informačnej služby pre poľnohospodárov, poradenstva a systémov včasného varovania. Všetky tieto opatrenia by prispeli k dosiahnutiu národného cieľa potravinovej bezpečnosti. (UNDP, 2005)

Okolnosti, ktoré si vyžadujú opatrenia na zaistenie bezpečnosti obyvateľstva a ochrany majetku v reakcii na dôsledky zmeny klímy.

Ľudské činnosti, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú riziká spojené s dôsledkami zmeny klímy.

Rozdiel medzi súčasným stavom systému a stavom, ktorý minimalizuje nepriaznivé dôsledky existujúcich klimatických podmienok a variability klímy.

Prispôsobovanie prírodných alebo sociálno-ekonomických systémov prebiehajúcej alebo očakávanej zmene klímy, s cieľom znižovať zraniteľnosť a možné negatívne dôsledky, zvyšovať odolnosť a adaptívnu kapacitu, a využívať pozitívne účinky zmeny klímy.

Využívanie činností spojených s manažovaním ekosystémov na zvýšenie odolnosti a zníženie zraniteľnosti ľudí a ekosystémov voči zmene klímy (Campbell a kol., 2009).

Proces opakovaného plánovania, implementácie a modifikovania stratégií riadenia zdrojov čeliac neistote a zmene.

Systémy hospodárenia na pôde, pri ktorých sa na tej istej ploche zámerne a cielene kombinuje poľnohospodárska produkcia (rastlinná a/alebo živočíšna) s pestovaním drevín (lesných a/alebo ovocných a/alebo krovín).

Aktéri (zainteresované strany) sú charakterizované ako jednotlivci alebo skupiny, ktoré majú čokoľvek hodnotné (peňažne aj nepeňažne) čo môže byť ovplyvnené zmenou (klímy) alebo opatreniami prijatými na riadenie očakávaných (klimatických) rizík. Aktérmi môžu byť tvorcovia politík, vedci, komunity a/alebo manažéri v sektoroch a regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené (zmenou klímy) v súčasnosti aj v budúcnosti. (Rowe a Frewer, 2000; Conde a Lonsdale, 2005).

je plán určený na kontrolu emisií a pôsobenia hluku vrátane znižovania hluku.

je pomer množstva slnečného žiarenia odrazeného od určitého povrchu alebo objektu a celkového množstva slnečného žiarenia, dopadajúceho na tento povrch. Najčastejšie sa vyjadruje v percentách. Najvyššie albedo má čerstvý sneh 70-90%, vlhká černozem napr. len 5 %.

Emisie skleníkových plynov (GHG), prekurzorov GHG a aerosólov spôsobené ľudskou činnosťou. Medzi tieto činnosti patrí spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie, využívanie pôdy a zmeny vo využívaní pôdy (LULUC), živočíšna výroba, hnojenie, odpadové hospodárstvo a priemyselné procesy.

Vyplývajúci z ľudskej činnosti alebo ňou spôsobený.

Adaptácia ako reakcia na skúsenosti s klímou a jej účinkami bez vedome zameraného plánovania na riešenie zmeny klímy. Označuje sa tiež ako spontánna adaptácia.

je rôznorodosť všetkých foriem života a ich vzájomného spolupôsobenia na Zemi. Zahŕňa v sebe ekosystémy, biotopy, druhy rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a variabilitu génov a ich vzájomné vzťahy.

Energia získaná z akejkoľvek formy biomasy alebo jej vedľajších metabolických produktov.

je biologicky rozložiteľná zložka výrobku, zvyšku rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva, biologicky rozložiteľná zložka komunálneho odpadu a biologicky rozložiteľná zložka priemyselného odpadu vrátane lúhu zo spracovania dreva.

sú: a) produkty pozostávajúce z akejkoľvek rastliny pochádzajúcej z poľnohospodárstva alebo lesníctva, ktorá sa môže použiť ako palivo na účely zhodnotenia jej energetického obsahu; b) nasledujúci odpad: i) rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesníctva; ii) rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa zhodnotí vytvorené teplo; iii) vláknitý rastlinný odpad z výroby buničiny a z výroby papiera z celulózy, ak sa spoluspaľuje na mieste výroby a vytvorené teplo sa zhodnocuje; iv) korkový odpad; v) drevný odpad s výnimkou drevného odpadu, ktorý môže obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy následkom ošetrovania konzervátormi na drevo alebo nátermi, a ktorý zahŕňa najmä takýto drevný odpad pochádzajúci zo stavieb a demolácií.

Stupeň ovplyvnenia, či už nepriaznivo alebo priaznivo, systému alebo druhu v dôsledku premenlivosti alebo zmeny klímy. Vplyv môže byť priamy (napr. zmena výnosov plodín v reakcii na zmenu priemernej teploty, rozsahu alebo variability teploty) alebo nepriamy (napr. škody spôsobené zvýšením frekvencie pobrežných záplav v dôsledku zvýšenia hladiny morí).

Zníženie schopnosti lesa poskytovať ekosystémové služby ako sú ukladanie uhlíka a tvorba dreva, v dôsledku antropogénnych a environmentálnych zmien.

Proces preukazovania, že klíma alebo systém ovplyvnený klímou sa zmenil v určitom definovanom štatistickom zmysle (bez uvedenia dôvodu tejto zmeny). Zistená zmena je v pozorovaniach detekovaná, ak je pravdepodobnosť jej výskytu len v dôsledku vnútornej variability malá, napríklad < 10 %.

znamená Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, prijatý v New Yorku 9. mája 1992.

Dôsledky rizík, ktoré postihli prírodné a antropogénne systémy, pričom riziká vyplývajú zo vzájomného pôsobenia hrozieb súvisiacich s klímou (vrátane extrémnych poveternostných/klimatických udalostí), ich expozície a zraniteľnosti. Dôsledky sa vo všeobecnosti vzťahujú na účinky na životy, živobytie, zdravie a blahobyt, ekosystémy a druhy, ekonomické, sociálne a kultúrne aktíva, služby (vrátane ekosystémových služieb) a infraštruktúru. Dôsledky môžu byť nepriaznivé alebo priaznivé.

je funkčná sústava živých a neživých zložiek životného prostredia, ktoré sú navzájom spojené výmenou látok, tokom energie a odovzdávaním informácií a ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom priestore a čase.

sú prínosy a úžitky, ktoré poskytujú prirodzene fungujúce ekosystémy.

je uvoľňovanie skleníkových plynov do ovzdušia zo zdrojov v prevádzke alebo uvoľňovanie plynov z lietadla vykonávajúceho leteckú činnosť uvedenú v prílohe č. 1 tabuľke D, ktoré boli špecifikované v súvislosti s touto činnosťou.

je každé priame a nepriame vnášanie látok z bodového alebo plošného zdroja do ovzdušia.

je priame alebo nepriame uvoľnenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku z bodového zdroja alebo z plošných zdrojov prevádzky do ovzdušia, vody alebo pôdy.

je uvoľňovanie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt a/alebo ich prekurzorov do atmosféry nad určitou oblasťou, za určitý čas.

je uvoľnenie látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti.

je priame alebo nepriame uvoľnenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku z bodového zdroja alebo z plošných zdrojov zariadenia do ovzdušia, vody alebo pôdy.

Emisie vypustené do atmosféry pri výrobe tovarov a služieb (napr. osobou, firmou, krajinou alebo súhrnne v istom regióne).

Hodnoverné zobrazenie budúceho vývoja emisií látok, ktoré sú radiačne aktívne (napr. skleníkové plyny (GHG) alebo aerosóly), plus zmeny pôdneho krytu spôsobené človekom, ktoré môžu byť radiačne aktívne prostredníctvom zmien albeda. Emisný scenár je založený na koherentnom a vnútorne konzistentnom súbore predpokladov o hnacích silách (ako je demografický a sociálno-ekonomický vývoj, technologické zmeny, energetika a využívanie pôdy) a ich kľúčových vzťahoch.

Vyjadruje množstvo vody, ktoré sa vyparí do ovzdušia z aktívneho povrchu (voda, ľad, pôda, zvlhčený povrch rastlín...) za určitý čas. Výpar je premenou kvapalného skupenstva na plynné.

Kombinované procesy, pomocou ktorých sa voda prenáša do atmosféry z otvorených vodných a ľadových plôch, obnaženej pôdy a vegetácie, ktoré tvoria zemský povrch.

Prítomnosť ľudí, ich živobytia (spôsobov a prostriedkov obživy), druhov alebo ekosystémov, environmentálnych funkcií, služieb, zdrojov, infraštruktúry alebo ekonomických, sociálnych alebo kultúrnych hodnôt na miestach a v prostrediach, ktoré by mohli byť vystavené nepriaznivým vplyvom.

je vystavenie človeka alebo územia účinkom hluku.

Vymiznutie druhu z určitej oblasti, niekedy označované aj ako lokálne vyhynutie. Jeho použitie znamená, že druh sa stále vyskytuje inde.

Palivá na báze uhlíka z fosílnych uhľovodíkových ložísk vrátane uhlia, ropy a zemného plynu.

priemer ročných emisií v kalendárnych rokoch 2004, 2005 a 2006 z lietadla, ktoré vykonáva leteckú činnosť uvedenú v prílohe č. 1 tabuľke D.

Akýkoľvek prírodný alebo človekom vyvolaný faktor, ktorý priamo alebo nepriamo spôsobuje zmenu v systéme (upravené podľa MA, 2005).

Vedecký kvalitatívny a/alebo kvantitatívny odhad rizík.

Metrika charakterizujúca zraniteľnosť systému. Index klimatickej zraniteľnosti sa zvyčajne odvodzuje na základe kombinácie niekoľkých ukazovateľov, o ktorých sa predpokladá, že predstavujú zraniteľnosť. Môžu a nemusia byť váhované.

Kvantitatívna alebo kvalitatívna premenná, ktorá sa dá merať alebo opísať, ako odozva na definované kritérium.

Navrhnutý a vybudovaný súbor fyzických systémov a zodpovedajúcich inštitucionálnych opatrení, ktoré sprostredkúvajú vzťahy medzi ľuďmi, ich komunitami a širším prostredím s cieľom poskytovať služby, ktoré podporujú hospodársky rast, zdravie, kvalitu života a bezpečnosť (Chester, 2019; Dawson et al., 2018).

je jednotka rovnajúca sa tone ekvivalentu oxidu uhličitého vydaná podľa čl. 12 Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa čl. 7 dohovoru alebo čl. 8 Kjótskeho protokolu.

je jednotka rovnajúca sa tone ekvivalentu oxidu uhličitého vydaná podľa čl. 6 Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých podľa čl. 7 dohovoru alebo čl. 8 Kjótskeho protokolu.

Kaskádové efekty spôsobené extrémnymi poveternostnými/klimatickými udalosťami nastanú, keď extrémne ohrozenie (hazard) vytvára sled sekundárnych udalostí na ľudské a prírodné systémy, ktorých výsledkom je fyzické, prírodné, sociálne alebo ekonomické narušenie, pričom výsledný vplyv je výrazne vyšší ako počiatočný vplyv. Kaskádové efekty sú zložité a viacrozmerné a sú spojené skôr s posúdením zraniteľnosti ako s ohrozením (hazard).

Vážne narušenie fungovania komunity alebo spoločnosti v akomkoľvek rozsahu v dôsledku nebezpečných udalostí. Tie interagujú s podmienkami expozície, zraniteľnosti a kapacity, čo vedie k k ľudským, materiálnym, hospodárskym a environmentálnym stratám a dôsledkom.(UNGA, 2016).

Proces, ktorý prepája adaptáciu a mitigáciu, tj. prispôsobenie sa zmene klímy s opatreniami na zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom podpory udržateľného rozvoja pre všetkých.

Klimatická gramotnosť je uvedomenie si klimatickej zmeny, jej antropogénnych príčin a dôsledkov.

Schopnosť sociálnych, hospodárskych a environmentálnych systémov predvídať, absorbovať, prispôsobiť sa a vyrovnať sa s nebezpečenstvami súvisiacimi s klímou a ich účinkami, zotaviť sa z nich a prispôsobiť sa im spôsobom a rýchlosťou, ktoré zachovávajú, chránia a zvyšujú blahobyt ľudí a posilňujú udržateľný rozvoj.

Klimatická predpoveď alebo klimatická prognóza je výsledkom snahy vytvoriť odhad skutočného vývoja klímy v budúcnosti, napríklad na sezónnej, medziročnej alebo desaťročnej škále (vychádzajúc z určitého stavu klimatického systému). Pretože budúci vývoj klimatického systému môže byť veľmi citlivý na nastavenie počiatočných podmienok, takéto predpovede majú zvyčajne pravdepodobnostný charakter.

Simulovaná odpoveď klimatického systému na scenár budúceho vývoja alebo koncentrácií skleníkových plynov (GHG), aerosólov a zmien vo využívaní pôdy, spravidla odvodené pomocou klimatických modelov. Klimatické projekcie závisia od scenára emisií/koncentrácie/žiarenia, ktorý je založený na predpokladoch týkajúcich sa, napríklad budúceho sociálno-ekonomického a technologického vývoja, ktoré sa môžu, ale nemusia uskutočniť.

Spravodlivosť pri riešení zmeny klímy, ktorá berie do úvahy rozvoj a ľudské práva, chráni práva najzraniteľnejších a spravodlivo rozdeľuje výhody aj záťaže vyplývajúce zo zmeny klímy.

Interakcia, pri ktorej odchýlka jednej klimatickej veličiny spôsobí zmenu druhej veličiny a zmena druhej veličiny nakoniec vedie k dodatočnej zmene prvej veličiny. Negatívna spätná väzba je taká, pri ktorej sa pôvodná odchýlka oslabuje zmenami, ktoré spôsobuje; pozitívna spätná väzba je taká, pri ktorej sa pôvodná odchýlka zvyšuje. Počiatočná odchýlka môže byť buď vynútená zvonka, alebo vzniká ako súčasť vnútornej premenlivosti.

Odchýlky niektorých klimatických premenných od daného stredného stavu (vrátane výskytu extrémov atď.) vo všetkých priestorových a časových mierkach nad rámec jednotlivých poveternostných udalostí. Variabilita môže byť vnútorná, spôsobená výkyvmi procesov prebiehajúcich v klimatickom systéme alebo vonkajšia, spôsobená zmenami prírodných alebo antropogénnych vonkajších vplyvov (vynútená variabilita).

Klimatické služby zahŕňajú poskytovanie informácií o klíme takým spôsobom, ktorý pomáha pri rozhodovaní. Služba zahŕňa primerané zapojenie používateľov a poskytovateľov, je založená na vedecky dôveryhodných informáciách a odborných znalostiach, má efektívny prístupový mechanizmus a reaguje na potreby používateľov (Hewitt et al. 2012).

Výskyt hodnoty meteorologickej alebo klimatickej premennej nad (alebo pod) prahovou hodnotou blízko hornej (alebo dolnej) hranice rozsahu pozorovaných hodnôt pozorovanej premennej. Podľa definície sa charakteristiky toho, čo sa nazýva extrémne počasie, môžu v absolútnom zmysle líšiť v závislosti od miesta. Ak vzor extrémneho počasia pretrváva určitý čas, napríklad počas sezóny, môže byť klasifikovaný ako extrémna klimatická udalosť, najmä ak vyústi do hodnôt, ktoré sú samy o sebe extrémne (napr. vysoká teplota, sucho alebo výdatné zrážky počas sezóny). Pre zjednodušenie sa extrémne poveternostné udalosti aj extrémne klimatické udalosti označujú súhrnne ako klimatické extrémy.

Určitý parameter na hodnotenie zmeny klimatického systému, vrátane veľkoplošných premenných a klimatických proxy údajov.

Kvalitatívne alebo kvantitatívne vyjadrenie klimatického systému založené na fyzikálnych, chemických a biologických vlastnostiach jeho zložiek, ich interakciách a procesoch spätnej väzby, ktoré zodpovedajú niektorým z jeho známych vlastností. Klimatický systém môže byť reprezentovaný modelmi rôznej zložitosti; to znamená, že pre ktorúkoľvek zložku alebo kombináciu zložiek možno identifikovať spektrum alebo hierarchiu modelov, ktoré sa líšia v takých aspektoch, ako je počet priestorových rozmerov, rozsah, v akom sú fyzikálne, chemické alebo biologické procesy explicitne zastúpené, alebo úroveň, od ktorej sa zavádza empirická parametrizácia. Dochádza k vývoju smerom ku komplexnejším modelom so vzájomne pôsobiacou chémiou a biológiou. Klimatické modely sa používajú ako výskumný nástroj na štúdium a simuláciu klímy a na prevádzkové účely vrátane mesačných, sezónnych a medziročných predpovedí klímy.

znamená celkovú atmosféru, hydrosféru, biosféru a geosféru v ich vzájomných vzťahoch.

Globálny systém pozostávajúci z piatich hlavných zložiek: atmosféry, hydrosféry, kryosféry, litosféry a biosféry a ich vzájomného pôsobenia. Klimatický systém sa v čase mení pod vplyvom vlastnej vnútornej dynamiky a v dôsledku vonkajších faktorov, ako sú sopečné erupcie, zmeny v slnečnom žiarení, orbitálne zmeny a antropogénnych vplyvov, ako je meniace sa zloženie atmosféry a zmena využívania pôdy.

je systém pozostávajúci z atmosféry, hydrosféry, litosféry, kryosféry a biosféry, tvoriaci klímu Zeme ako výsledok vzájomných vzťahov týchto komponentov a ich reakcií na vonkajšie vplyvy.

Klíma sa zvyčajne definuje ako priemerné počasie – alebo presnejšie, ako štatistický opis počasia z hľadiska priemerných hodnôt a variability relevantných veličín v priebehu časového obdobia v rozsahu od mesiacov po tisíce alebo milióny rokov. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) je typické obdobie na spriemerovanie týchto premenných 30 rokov. Relevantnými veličinami sú najčastejšie povrchové veličiny ako teplota, zrážky a vietor. Klíma v širšom zmysle je stav klimatického systému vrátane štatistického popisu.

znamená konferenciu strán dohovoru.

je jedna tona emisie povolená vypustiť počas určitej doby; ak ide o emisie skleníkových plynov, jedna tona ekvivalentu oxidu uhličitého (EUA).

(aEUA alebo EUAA) je kvóta oprávňujúca prevádzkovateľa lietadla vypustiť jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého počas určitej doby.

Kľúčové riziká majú potenciálne vážne nepriaznivé dôsledky pre ľudí a sociálno-ekologické systémy, ktoré vyplývajú z interakcie hrozieb súvisiacich s klímou so zraniteľnosťou spoločenstiev a systémov vystavených tomuto riziku.

Maladaptácia alebo niekedy tiež pomenovaná ako nevhodná alebo nesprávna adaptácia sú také opatrenia, ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku nepriaznivých dôsledkov súvisiacich s klímou, a to aj prostredníctvom zvýšených emisií skleníkových plynov (GHG), zvýšenej alebo posunutej zraniteľnosti voči zmene klímy, nespravodlivejších dôsledkov alebo zníženia blahobytu v súčasnosti alebo v budúcnosti. Najčastejšie je nesprávna adaptácia nezamýšľaným dôsledkom.

Rozdiel medzi skutočne realizovanou adaptáciou a spoločensky stanoveným cieľom adaptácie, ktorý je do značnej miery daný akceptovanými negatívnymi dôsledkami zmeny klímy a odráža obmedzenia vo forme dostupných zdrojov ako aj iné konkurenčné priority (UNEP, 2014; UNEP, 2018).

Ľudský zásah, ktorý zabezpečí zníženie emisií alebo zvýšenie záchytov skleníkových plynov. (Ľudský zásah znižujúci emisie alebo zvýšujúci záchyty skleníkových plynov.)

Súbor stratégií a opatrení, ktoré sú dostupné a vhodné na riešenie adaptácie. Zahŕňajú širokú škálu opatrení, ktoré možno rozdeliť na štrukturálne, inštitucionálne, ekologické alebo behaviorálne.

je ich výroba, dovoz, vývoz, uvedenie na trh, používanie, zhodnotenie, recyklácia, regenerácia, alebo zneškodnenie.

je ich výroba, dovoz, vývoz, uvedenie na trh, prevádzka, inštalácia, údržba, servis alebo zneškodnenie.

Je ich výroba, dovoz, vývoz, uvedenie na trh, inštalácia, údržba alebo servis, oprava, vyradenie alebo zneškodnenie

zmeny vo fyzickom životnom prostredí alebo biotope, ktoré vyplývajú zo zmeny klímy, ktoré majú značne škodlivé účinky na zloženie, pružnosť alebo produktivitu prirodzených alebo riadených ekosystémov alebo na fungovanie sociálno-ekonomických systémov alebo na zdravie a blaho ľudí.

Stav neúplného poznania, ktorý môže vyplývať z nedostatku informácií alebo z nezhody o tom, čo je známe alebo dokonca poznateľné. Môže mať mnoho typov zdrojov, od nepresnosti údajov až po nejednoznačne definované pojmy alebo terminológiu, neúplné pochopenie kritických procesov alebo neisté prognózy ľudského správania. Neistotu preto možno reprezentovať kvantitatívnymi mierami (napr. funkciou hustoty pravdepodobnosti) alebo kvalitatívnymi výrokmi (napr. odrážajúcimi úsudok tímu odborníkov) (Moss a Schneider, 2000; IPCC, 2004; Mastrandrea a kol., 2010).

Stav, keď množstvo a kvalita pôdnych zdrojov potrebných na podporu ekosystémových funkcií a služieb a na zvýšenie potravinovej bezpečnosti zostávajú stabilné alebo sa zvyšujú v rámci stanovených časových a priestorových škál a ekosystémov (UNCCD, 2020).

Náhla zmena klimatického systému veľkého rozsahu, ktorá nastáva v priebehu niekoľkých desaťročí alebo v kratšom období, pretrváva (alebo sa predpokladá, že bude pretrvávať) počas aspoň niekoľkých desaťročí a má značné dôsledky pre človeka a/alebo prírodné systémy.

Schopnosť alebo potenciál sociálnych, ekonomických a environmentálnych systémov vyrovnať sa s nebezpečnou udalosťou, trendom či narušením tým, že zareagujú alebo sa reorganizujú, pričom zachovávajú svoju základnú funkciu, identitu a štruktúru a zároveň si zachovajú schopnosť a kapacitu pre adaptáciu, učenie sa a transformáciu.

Hrozby sa vzťahujú na potenciálny výskyt fyzických udalostí alebo trendov súvisiacich so zmenou klímy, ktoré môžu spôsobiť škody a straty.

Potenciálny výskyt prírodnej alebo človekom spôsobenej (fyzickej) udalosti alebo trendu, ktorý môže spôsobiť stratu života, zranenie alebo môže mať iný vplyv na zdravie, ako aj škody a straty na majetku, infraštruktúre, živobytí, poskytovaných službách, ekosystémoch a environmentálnych zdrojoch.

Opatrenie bez negatívnych následkov, výhodné z krátkodobého hľadiska bez ohľadu na neurčitosť prognóz.

Opätovná premena pôdy na les na miestach, kde sa predtým nachádzali lesy, ale ktoré boli zmenené na iné využitie.

je spoločnosť, združenie, firma, podnik, orgán alebo inštitúcia so sídlom v Spoločenstve alebo mimo neho alebo časť, alebo kombinácia týchto subjektov bez ohľadu na to, či je alebo nie je zapísaná do registra, či je verejná alebo súkromná, ktorá má svoje vlastné funkcie a administratívu.

sú právnické a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti vykonávajú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, prípadne inú činnosť upravenú týmto zákonom.

Osoba alebo skupina osôb, ktorá má svoje vlastné funkcie so zodpovednosťou, právomocou a vzťahmi na dosiahnutie svojich cieľov.

sú oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý.

sú plynné zložky atmosféry, prírodné aj antropogénne, ktoré absorbujú a znova vyžarujú infračervené žiarenie.

Podstatná zmena klimatických premenných, napr. zvýšenie teploty vzduchu, pokles zrážok, pokles snehovej pokrývky, nerovnomerné rozloženie zrážok počas roka, vlny horúčav, prívalové dažde.

Atmosférické zlúčeniny, ktoré nie sú skleníkovými plynmi (GHG) alebo aerosólmi, ale majú vplyv na koncentrácie GHG alebo aerosólov tým, že sa zúčastňujú na fyzikálnych alebo chemických procesoch regulujúcich ich produkciu alebo mieru deštrukcie.

je zmena držiteľa kvóty.

je: 1. stacionárna technická jednotka, v ktorej sa vykonáva jedna alebo viac priemyselných činností uvedených v prílohe č. 1, ako aj všetky ostatné s tým priamo spojené činnosti na tom istom mieste, ktoré majú na činnosti uvedené v prílohe č. 1 technickú nadväznosť a ktoré môžu mať vplyv na emisie a znečisťovanie, alebo 2. stacionárna technická jednotka iná ako v prvom bode, ktorej prevádzkovateľ dobrovoľne požiadal o vydanie integrovaného povolenia.

je stacionárny technologický celok, v ktorom sa vykonáva jedna činnosť alebo viac činností uvedených v prílohe č. 1, a akákoľvek iná priamo s nimi súvisiaca činnosť, ktorá má na uvedené činnosti technickú nadväznosť a ktorá môže mať vplyv na emisie, alebo každý iný technologický celok, ktorý emituje skleníkové plyny, ktorého prevádzkovateľ sa dobrovoľne prihlásil do schémy obchodovania.

Emisie, ktoré fyzicky vznikajú z činností v rámci presne vymedzených hraníc, napríklad regiónu, hospodárskeho odvetvia, spoločnosti alebo procesu.

Proces hodnotenia relatívneho príspevku viacerých príčinných faktorov k zmene alebo udalosti s odhadom spoľahlivosti.

je jednotka z priznaného množstva podľa čl. 3 ods. 7 Kjótskeho protokolu.

Prevzatie iniciatívy a zodpovednosti za plánované adaptačné opatrenia.

je realizácia projektu, ktorý schválila jedna alebo viaceré krajiny uvedené v prílohe I k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „dohovor“) podľa čl. 6 alebo čl. 12 Kjótskeho protokolu a rozhodnutí prijatých dohovorom alebo Kjótskym protokolom.

Spotrebiteľ, ktorý vyrába aj dodáva energiu do systému. Je aktívnym činiteľom v energetickom systéme a na trhu.

Proxy klimatický indikátor je akákoľvek biofyzikálna vlastnosť materiálov vytvorených v minulosti, ktorá pomáha rekonštruovať paleoklímu a určiť približné vlastnosti klimatického systému v minulosti. Údaje súvisiace s klímou odvodené týmto spôsobom sa označujú ako proxy údaje a časové rady proxy údajov sú proxy záznamy. Typy proxy dát sú napríklad: biologické (peľová analýza, analýza letokruhov) a geologické (analýza sedimentov v jazerách, analýza naviatych sedimentov, fosílne pôdy). Proxy údaje možno kalibrovať, aby poskytli kvantitatívne informácie o klíme.

znamená prítomné strany, ktoré odovzdali súhlasný alebo odmietavý hlas.

je ozón v najnižších častiach troposféry.

Akýkoľvek prvok životného prostredia, ktorý podlieha vplyvom.

je organizácia vytvorená suverénnymi štátmi v danej oblasti, ktorá je kompetentná v súvislosti so záležitosťami upravenými týmto dohovorom alebo jeho protokolmi a je riadne oprávnená v súlade s jej vnútornými predpismi podpisovať, ratifikovať, prijímať, schvaľovať alebo pristupovať k príslušným listinám.

je súčasť alebo súčasti klimatického systému, kde sa ukladajú plyny spôsobujúce skleníkový efekt alebo ich prekurzory.

Analytický prístup, ktorý umožňuje pochopiť, ako dané ohrozenia vytvárajú priame a nepriame dôsledky, ktoré sa šíria cez ohrozený systém.

Sociálne procesy na navrhovanie, implementáciu a hodnotenie stratégií, politík a opatrení, ktoré podporujú a zlepšujú pripravenosť na katastrofy, postupy reakcií a obnovy na rôznych organizačných a spoločenských úrovniach.

Procesy navrhovania, implementácie a hodnotenia stratégií, politík a opatrení na lepšie pochopenie súčasného a budúceho rizika katastrof, podporu znižovania a prenosu rizika katastrof a podporu neustáleho zlepšovania pripravenosti na katastrofy, prevenciu a ochranu, postupy pri reakcii a obnove s jasným cieľom zvýšiť bezpečnosť ľudí, blahobyt, kvalitu života a udržateľný rozvoj.

je pravdepodobnosť, s ktorou dôjde za definovaných podmienok expozície k prejavu nepriaznivých vplyvov úložiska na zdravie človeka a na životné prostredie, alebo pravdepodobnosť, s ktorou dôjde k šíreniu znečisťujúcich látok do okolitého prostredia.

je pravdepodobnosť vzniku špecifického účinku, ku ktorému dôjde v určitom období alebo za určitých okolností.

je pravdepodobnosť vzniku škodlivého účinku na človeka v dôsledku expozície nebezpečnému faktoru.

Potenciál nežiadúcich dôsledkov (pravdepodobnosť výskytu hrozby a následná strata v systémoch) na ľudí alebo ekosystémy, berúc do úvahy rôznorodosť hodnôt a cieľov spojených s týmito systémami. V súvislosti so zmenou klímy môžu vzniknúť riziká z potenciálnych dôsledkov zmeny klímy, ako aj z ľudských reakcií na zmenu klímy. Medzi relevantné nepriaznivé dôsledky patria dôsledky na životy, živobytie, zdravie a blahobyt, ekonomické, sociálne a kultúrne aktíva a investície, infraštruktúru, služby (vrátane ekosystémových služieb), ekosystémy a prírodné druhy.

je pravdepodobnosť, že identifikované nebezpečenstvá spôsobia poškodenie v určitom časovom rámci vrátane závažnosti dôsledkov.

Pravdepodobnosť, že v určitom časovom období dôjde k závažným zmenám v normálnom fungovaní komunity alebo spoločnosti v dôsledku prírodných hrozieb v interakcii so zraniteľnými sociálnymi podmienkami, čo sprevádzajú rozsiahle nepriaznivé následky pre ľudí, majetok, hospodárstvo alebo životné prostredie, a ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu na mimoriadne udalosti, aby boli uspokojené základné ľudské potreby. Pri ich obnove môže byť nevyhnutná externá podpora.

je maximálne ročne povolené emisie skleníkových plynov na roky 2013 až 2020 ustanovené osobitným predpisom 1).

Schopnosť systémov, inštitúcií, ľudí a iných organizmov prispôsobiť sa potenciálnemu poškodeniu, využiť príležitosti alebo reagovať na následky.

Proces ukladania uhlíka do úložiska uhlíka.

sú plynné látky uvedené v prílohe č. 2 tabuľke A a iné plynné zložky atmosféry, prírodného aj antropogénneho pôvodu, ktoré absorbujú a znovu vyžarujú infračervené žiarenie.

Plynné zložky atmosféry, prirodzené aj antropogénne, ktoré absorbujú a vyžarujú žiarenie určitých vlnových dĺžok v rámci spektra žiarenia vyžarovaného zemským povrchom, samotnou atmosférou a mrakmi. Táto vlastnosť spôsobuje skleníkový efekt. Vodná para (H2O), oxid uhličitý (CO2), oxid dusný (N2O), metán (CH4) a ozón (O3) sú základné skleníkové plyny v zemskej atmosfére. Medzi skleníkové plyny vytvorené človekom patria hexafluorid síry (SF6), fluórované uhľovodíky (HFC), chlórofluórované uhľovodíky (CFC) a perfluórované uhľovodíky (PFC); niektoré z nich tiež poškodzujú O3 (a sú regulované Montrealským protokolom).

Infračervený vyžarovací účinok všetkých zložiek atmosféry pohlcujúcich infračervené žiarenie. Skleníkové plyny (GHG), oblaky a niektoré aerosóly absorbujú žiarenie vyžarované zemským povrchom a inými časťami atmosféry. Tieto látky vyžarujú infračervené žiarenie vo všetkých smeroch, ale pri zachovaní rovnakých podmienkach je čisté množstvo vyžiarené do vesmíru zvyčajne menšie, ako by bolo bez týchto absorbérov, pretože teplota s výškou v troposfére klesá a emisie následne slabnú. Zvýšenie koncentrácie skleníkových plynov zvyšuje veľkosť tohto efektu; rozdiel sa niekedy nazýva zosilnený skleníkový efekt. Zmena koncentrácie skleníkových plynov v dôsledku antropogénnych emisií prispieva k okamžitému radiačnému pôsobeniu. Teplota zemského povrchu a troposféry sa v reakcii na toto pôsobenie otepľuje, čím sa postupne obnovuje radiačná rovnováha vo vrchnej časti atmosféry.

Časový vývoj prírodných a/alebo ľudských systémov vo vzťahu k ich budúcemu stavu. Zdroj k definícii: IPCC, 2022

Trajektórie, ktoré posilňujú udržateľný rozvoj a snahy o odstránenie chudoby a znižovanie nerovností pri podpore spravodlivej adaptácii a odolnosti voči meniacej sa klíme. Sú založené na morálnych princípoch, spravodlivosti a aspektoch uskutočniteľnosti hlbokej spoločenskej transformácie potrebnej na drastické zníženie emisií s cieľom obmedziť globálne otepľovanie (napr. na 1,5 °C) a dosiahnuť žiadúcu a životaschopnú budúcnosť a blahobyt pre všetkých.

Spravodlivé alebo férové vzťahy v spoločnosti, ktoré sa snažia riešiť rozdelenie bohatstva, prístup k zdrojom, príležitostiam a podpore podľa zásad spravodlivosti a férovosti.

je každá oxidácia palív bez ohľadu na to, akým spôsobom sa využíva teplo, elektrická energia alebo mechanická energia, ktoré boli vyrobené v tomto procese, a ostatná priamo s tým spojená činnosť vrátane mokrého čistenia spalín, splyňovania a pyrolýzy.

znamená stranu tohto protokolu, ak z kontextu nevyplýva inak.

znamená stranu, zahrnutú do prílohy I dohovoru po jeho doplnení, alebo stranu, ktorá uskutočnila notifikáciu podľa článku 4, ods. 2 písm. g) dohovoru.

Udalosti a trendy, často nesúvisiace s klímou, ktoré majú významný vplyv na systém, vystavený stresovým faktorom a môžu zvýšiť zraniteľnosť voči riziku súvisiacemu s klímou.

Výnimočné obdobie nedostatku vody pre existujúce ekosystémy a ľudskú populáciu (v dôsledku nízkych zrážok, vysokej teploty a/alebo vetra).

je súbor vzájomne prepojených alebo vzájomne pôsobiacich prvkov

Teplota v meste je relatívne vyššia v porovnaní s okolitými vidieckymi oblasťami, ktoré súvisí so zachytávaním tepla v dôsledku využívania pôdy, konfigurácie a dizajnu zastavaného prostredia vrátane usporiadania ulíc a veľkosti budov, tepelno-absorpčných vlastností mestských stavebných materiálov, zníženého vetrania, zníženého množstva zelene a vodných prvkov a emisií tepla z domácností a priemyslu, ktoré vznikajú priamo v dôsledku ľudských činností.

je jedna metrická tona oxidu uhličitého (CO2) alebo také množstvo akéhokoľvek iného skleníkového plynu uvedeného v prílohe č. 2 tabuľke A, ktoré má ekvivalentný potenciál globálneho otepľovania.

Celosystémová zmena, ktorá vyžaduje viac než len technologickú zmenu prostredníctvom zohľadnenia sociálnych a ekonomických faktorov, ktoré spolu s technológiou môžu priniesť rýchlu zmenu vo veľkom rozsahu.

Premena základných vlastností prírodných a antropogénnych systémov.

Zahŕňa zabezpečenie pretrvávania prírodných a antropogénnych systémov, čiže nepretržitého fungovania ekosystémov, zachovanie vysokej biodiverzity, recykláciu prírodných zdrojov a v ľudskom sektore úspešné uplatňovanie spravodlivosti a rovnosti.

Rozvoj, ktorý uspokojuje potreby súčasnosti bez toho, aby ohrozil schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby (WCED, 1987), a vyvažuje sociálne, hospodárske a environmentálne záujmy.

Stav, v ktorom sú antropogénne emisie oxidu uhličitého (CO2) spojené s daným subjektom vyvážené antropogénnym odstraňovaním CO2. Subjektom môže byť napríklad krajina, organizácia, okres alebo komodita, či činnosť, napríklad služba a podujatie. Uhlíková neutralita sa často posudzuje počas celého životného cyklu vrátane nepriamych emisií emisií (tzv. scope 3), ale môže sa obmedziť aj na emisie a ich odstraňovanie za určité obdobie, nad ktorými má subjekt priamu kontrolu,( ako je určené príslušným systémom).

je súčet emisií skleníkových plynov a ich odstránených množstiev v systéme výrobkov, vyjadrený ako ekvivalent oxidu uhličitého a vychádzajúci zo štúdie o environmentálnej stope výrobku s uplatnením jednotlivých kategórií vplyvu v súvislosti so zmenou klímy.

je množstvo skleníkových plynov, ktoré sa uvoľnia do atmosféry v dôsledku ľudskej činnosti, vyjadrené v ekvivalente oxidu uhličitého (CO2e).

Zložka klimatického systému, ktorá má schopnosť ukladať, akumulovať alebo uvoľňovať uhlík. Oceány, pôda, atmosféra a lesy sú príkladmi zásobníkov uhlíka.

Súhrn opatrení, činností a vstupov uplatňovaných na pôde. Pojem využívanie pôdy sa používa aj v zmysle sociálnych a hospodárskych účelov, na ktoré sa pôda obhospodaruje (napr. pasenie, ťažba dreva, ochrana prírody a bývanie v meste). V národných inventúrach skleníkových plynov (GHG) sa využívanie pôdy klasifikuje podľa IPCC kategórií využívania pôdy, a to na lesnú pôdu, ornú pôdu, trávnaté plochy, mokrade, sídla a ostatné pôdy.

Všeobecne prospešné opatrenia, prínosné z hľadiska mitigácie aj z hľadiska adaptácie.

osoba alebo organizácia, ktorá môže ovplyvňovať rozhodnutie alebo činnosť, môže byť ovplyvňovaná rozhodnutím alebo činnosťou alebo sama seba vníma, že je ovplyvňovaná rozhodnutím alebo činnosťou. PRÍKLAD: Zákazníci, komunity, dodávatelia, regulačné orgány, mimovládne organizácie, investori, zamestnanci a akademická obec. Poznámka k termínu: „Sama seba vníma, že je ovplyvňovaná“ znamená vnímanie, ktoré organizácia sama dáva na vedomie.

sú emisie zo všetkých letov patriacich pod letecké činnosti uvedené v prílohe č. 1 tabuľke D, ktoré odlietajú z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), a z letov, ktoré prilietajú na toto letisko z tretej krajiny.

je proces alebo činnosť, pri ktorej sa uvoľňuje do atmosféry plyn spôsobujúci skleníkový efekt, alebo aerosól, alebo prekurzory plynu spôsobujúceho skleníkový efekt.

je sieť prírodných a poloprírodných prvkov, predovšetkým plôch zelene a vodných ekosystémov, ktorá je vytváraná a spravovaná tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb, s osobitným zreteľom na zabezpečenie biologickej rozmanitosti, ekologickej stability a priaznivého životného prostredia a prepojenie urbanizovaného prostredia s okolitou krajinou.

je zmena spôsobená priamo alebo nepriamo ľudskou činnosťou, ktorá mení zloženie svetovej atmosféry a ktorá je naviac pozorovaná okrem prirodzených zmien klímy za porovnateľné časové obdobie.

Zmena stavu klímy, ktorú možno identifikovať (napr. pomocou štatistických testov) zmenami priemeru a/alebo variability jej vlastností a ktorá pretrváva dlhšie obdobie, zvyčajne desaťročia alebo dlhšie. Klimatické zmeny môžu byť spôsobené prirodzenými vnútornými procesmi alebo vonkajšími vplyvmi, ako sú periodické zmeny slnečných cyklov, sopečné erupcie a pretrvávajúce antropogénne zmeny v zložení atmosféry alebo vo využívaní pôdy.

Zmena z jednej kategórie využitia pôdy na inú. ( Potrebné je uvedomiť si, že v niektorých odborných publikáciách zahŕňa zmena využívania pôdy aj zmeny v kategóriách využívania pôdy, ako aj zmeny v obhospodarovaní pôdy.)

Negatívny vývoj v stave pôdy spôsobený priamymi alebo nepriamymi procesmi vyvolanými človekom vrátane antropogénnej zmeny klímy, vyjadrený ako dlhodobé zníženie alebo strata aspoň jedného z týchto faktorov: biologickej produktivity, ekologickej integrity alebo hodnoty pre človeka. Poznámka: Táto definícia sa vzťahuje na lesnú aj nelesnú pôdu. Zmeny stavu pôdy, ktoré sú výlučne dôsledkom prírodných procesov (napríklad sopečných erupcií), sa nepovažujú za degradáciu pôdy. Zníženie biologickej produktivity, ekologickej integrity alebo hodnoty pre človeka môže predstavovať degradáciu, ale žiadna z týchto zmien sa nemusí nevyhnutne považovať za degradáciu.

Označuje politický cieľ alebo zámer, ako aj strategické a inštrumentálne opatrenia použité na predvídanie budúceho rizika katastrofy, zníženie existujúcej expozície, hrozby alebo zraniteľnosti a zlepšovanie odolnosti.

náchylnosť alebo predispozícia byť nepriaznivo ovplyvnený. Zraniteľnosť zahŕňa celú škálu konceptov a prvkov vrátane citlivosti, expozície a adaptívnej kapacity.

je proces, činnosť alebo mechanizmus, ktorý odstraňuje z atmosféry plyn spôsobujúci skleníkový efekt, aerosol alebo prekurzor plynu spôsobujúceho skleníkový efekt.

množstvo uhlíka v uhlíkovom rezervoári

Inžinierske siete a fyzické súčasti potrubí, káblov, ciest a koľajníc, ktoré tvoria základ energetických, dopravných, komunikačných (vrátane digitálnych), stavebných, vodných a sanitárnych systémov a systémov nakladania s pevným odpadom.

je štvorec 150 km x 150 km, ktorý sa používa ako rozlíšenie pri mapovaní kritických záťaží v európskom meradle a tiež pri monitorovaní emisií a usadzovania znečisťujúcich látok v rámci Európskeho programu spolupráce pri monitorovaní a hodnotení diaľkového prenosu znečisťujúcich látok v Európe.